Klaster Združenie inteligentného priemyslu – Industry4UM (Industry4UM) a spoločnosť Trexima Bratislava zrealizovali v mesiacoch august – október 5. ročník prieskumu o úrovni implementácie Industry 4.0
v priemyselných podnikoch. Prieskum na vzorke 125 podnikov potvrdil trend poklesu tempa digitalizácie, a odhalil nepripravenosť najvyššieho vedenia slovenských podnikov na transformačné zmeny. Postoj vrcholových manažmentov k aplikácii Industry 4.0 v podnikoch je metabariérou, ktorá ovplyvňuje ďalšie kroky na ceste za zmenami. Pretrvávajú problémy s prípravou transformačnej stratégie, odbornou prípravou zamestnancov a budovaním aplikačných tímov.
Podľa zistení prieskumu Industry 4.0 už implementuje 26% podnikov, čo je v medziročnom porovnaní (rok 2020 – 25%) možné vnímať ako stagnáciu. Takmer polovica podnikov (47%) zatiaľ s implementáciou Industry 4.0 nezačala. Aplikáciu konceptu Industry 4.0 považuje pre svoju budúcnosť za veľmi dôležitú 46% podnikov, čo je oproti minuloročnému 74% podielu dramatický pokles. Podniky implementujú svojpomocne, bez externej spolupráce (20%), alebo konzultujú s jedným až dvomi externým konzultantmi (22%). Pripravenú stratégiu má, začína ju používať alebo ju naplno aplikuje 34% podnikov. Viac ako polovica podnikov so zahraničným kapitálom (53%) má vytvorený aplikačný tím, kým pri slovenských podnikoch má tím vybudovaných len 24% podnikov. Potrebu digitalizovať vidia podniky primárne vo výrobných procesoch a logistike, a v spolupráci so zákazníkmi, dodávateľmi a odberateľmi.
Z respondentov, ktorí nevidia význam aplikácie Industry 4.0 pre budúcnosť svojich podnikov, tvoria manažéri a vrcholoví manažéri až zarážajúcich 70%. Príznakové je zistenie, že zo skupiny podnikov, ktoré ešte neimplementujú, až 85% vidí potrebu implementácie. „Prieskum odkryl zásadné zistenie, že bariérou na implementáciu Industry 4.0 sú samotní manažéri. Prístup vrcholových manažmentov dnes považujeme za metabariéru, ktorá ovplyvňuje dynamiku postupu zmien. Manažmenty najviac vystihuje aplikačná krátkozrakosť. Ich postoj je však referenčnou hodnotou nielen dovnútra podnikov,“ zhodnotil situáciu Martin Morháč, predseda klastra Industry4UM. Manažéri si ešte stále neuvedomujú význam a prínosy digitalizácie, a majú nedostatočné povedomie o príležitostiach digitalizácie vo svojich podnikoch.
Už druhý rok sa pod stagnáciu transformačných zmien v podnikoch podpisuje pandémia COVID-19. Podniky si uvedomujú význam digitalizácie v spojení s koronakrízou, 51% z nich potvrdilo, že by im v aktuálnej situácii pomohla významnejšia digitalizácia a automatizácia. Z podnikov, ktoré už s transformáciou začali 48%, pokračuje v transformačných zmenách ako pred pandémiou, 20% implementuje ešte intenzívnejšie a takmer štvrtina transformáciu obmedzila. Koronakríza dostala podniky do neistoty a nedokážu odhadnúť jej dopady. Až 72% firiem nevie, ako koronakríza ovplyvní implementáciu Industry 4.0 v ich firemných procesoch a riadení.
Aktuálne nastupujúce dynamické zmeny na trhu práce vo vzťahu k Industry 4.0 si budú vyžadovať pretvorenie existujúcich pracovaných miest, vznik nových pozícií s významným dopytom po nových zručnostiach. Až 42% podnikov potvrdilo, že digitálne zručnosti budú tvoriť kľúčovú vybavenosť zamestnancov pre budúce obdobie, a prioritou bude posilňovanie vedomostí a zručností zamestnancov v oblasti využívania možností digitalizácie podniku. Viac ako 30% podnikov vníma potrebu zlepšovania zamestnancov v poznaní aplikácií, procesov a technológií na pracovných miestach.
Napredovanie v získavaní špecializovaných vedomostí a zručností je priamo úmerné rozsahu a kvalite ďalšieho vzdelávania dospelých. V tejto oblasti je však nutné konštatovať, že len 22% respondentov má vybudovaný fungujúci systém ďalšieho vzdelávania svojich zamestnancov. „Na Slovensku si musíme uvedomiť, že digitálna gramotnosť nebude výsada, ale nutnosť, pričom implementácia Industry 4.0 bude závislá od špecialistov v rôznych oblastiach. Ich digitálna zdatnosť bude určovať mieru eskalácie pokroku podnikov a našej krajiny ako celku,“ uviedla Lucia Lednárová Dítětová, členka vedenia TREXIMA Bratislava a tajomníčka Aliancie sektorových rád.
V detailnom pohľade na podniky, ktoré neimplementujú je možné vidieť, že ho z veľkej časti tvoria manažéri podnikov so slovenským kapitálom, ktorí síce vidia potrebu aplikovať Industry 4.0 do procesov, nemajú však dostatok informácií o transformačných zmenách, nemajú vyhranený názor na význam aplikácie, nevytvárajú implementačné tímy. „Digitalizácia vstúpila na náš trh veľmi dynamicky. Ľudí v podnikoch zastihla nepripravených. Je to obrovská zmena, ktorou si bude musieť prejsť každý podnik, ktorý chce prežiť. Manažmentom podnikov v súčasnosti chýba vízia a zručnosti, kam a ako by mali svoje podniky viesť. Chýbajú odborníci na dátový manažment, dátoví analytici, chýbajú špecialisti na integráciu a mnohí ďalší. Školský systém produkuje len zlomok potrebných absolventov. V porovnaní s okolitými krajinami nefunguje takmer žiadna podpora zo strany štátu. Situáciu považujeme za kritickú,“ skonštatoval Martin Morháč.
Združenie inteligentného priemyslu – Industry4UM je nezávislou, odbornou, mienkotvornou autoritou zástupcov priemyslu iniciovanou so zámerom skvalitnenia príprav podnikov na digitálnu transformáciu. Spája priemysel pre spoločné ciele v oblasti Industry 4.0, a jeho zástupcom vytvára priestor pre výmenu a zdieľanie odborných názorov, príkladov dobrej praxe a vzájomný networking. Industry4UM je partnerom štátnych inštitúcií pri usmerňovaní rozvoja digitalizácie priemyslu a inovácií na Slovensku. Súčasne podporuje rozvoj mladých výskumno-vývojových pracovníkov a začínajúcich firiem zameraných na digitalizáciu a inovácie. Prostredníctvom rôznych aktivít informuje, edukuje a moderuje diskusiu na tému transformácie priemyslu na Slovensku.
TREXIMA Bratislava je špecializovanou výskumno-štatistickou organizáciou zameranou na skúmanie inovácií ovplyvňujúcich trh práce a ľudské zdroje. Je poskytovateľom kvalitných a komplexných služieb v oblasti monitorovania a prognózovania potrieb trhu práce, vyhodnocovania uplatnenia absolventov stredných a vysokých škôl na trhu práce, prenosu potrieb trhu práce do systému celoživotného vzdelávania. Kľúčovou oblasťou jej skúmania a vyhodnocovania sú dynamické zmeny na trhu práce v oblasti produktivity práce, mzdových a pracovných podmienok. Už od roku 1992 aktívne spája zamestnávateľov, profesijné a stavovské organizácie, zástupcov zamestnancov, zástupcov verejnej správy a územnej samosprávy pri hľadaní optimálneho súladu medzi dopytom a ponukou na trhu práce.
