Kategória

TOP articles

František Duchoň: O budúcnosť robotiky na Slovensku nemám strach

Autor: | News, TOP articles

Národné centrum robotiky (NCR) má za sebou ďalší úspešný rok. O tom, čím žilo, aké úspechy dosiahlo, ale aj o tom, čo čaká naše špičkové vedecké robotické pracovisko v tomto roku, sme sa zhovárali, bilancovali a plánovali s prof. Ing. Františkom Duchoňom, PhD. z Ústavu robotiky a kybernetiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, zakladateľom NCR, propagátorom a nadšencom robotiky.

 

prof. Ing. František Duchoň, PhD.

 

Čo zaujímavé priniesol uplynulý rok v oblasti robotiky? Ako ho hodnotíte?

Kontinuálne sa riešili a rozvíjali problematiky z minulého obdobia. Robot sa stáva čoraz viac kolegom pre ľudí nielen vo výrobe, ale aj v bežnom živote alebo službách. K tomu sa rozvíjajú technológie typu silovo-momentové riadenie, plnohodnotné priestorové vizuálne vnímanie, kontextové vnímanie prostredia, efektívne využívanie systémov strojového učenia atď. Minulý rok hodnotím pozitívne, aj z hľadiska vývoja technológií, aj z pohľadu kvality a kvantity robotických aplikácií či už vo svete alebo na Slovensku.

 

Dajú sa pomenovať trendy v oblasti robotiky v slovenskom prostredí?

Na Slovensku badať oveľa väčší záujem o robotiku a automatizáciu oproti predchádzajúcemu roku, čo je pre mňa zásadne pozitívny trend. Potrebu robotizácie a automatizácie vyvolávajú aj niektoré kroky našej vlády, čo súvisí predovšetkým so vzrastajúcou cenou práce. V pozitívnom slova zmysle ma prekvapili segmenty, ktoré reflektovali potrebu robotiky a automatizácie, napríklad pekárne alebo medicínske zariadenia. Čiže pre nás „robotikov“ je trend na Slovensku, ale aj vo svete, veľmi pozitívny. Z úsmevu na tvári nám neuberá ani ohlásená „ekonomická“ kríza, ktorá je podľa môjho názoru len prejavom klasického priemyselného cyklu. Ba práve naopak, v tomto momente podniky reorganizujú, zvyšujú efektivitu a uvádzajú nové technológie. Takže o budúcnosť robotiky na Slovensku nemáme strach.

 

Páči sa mi, že firmy berú robotizáciu seriózne a chodia sa rozprávať s odborníkmi a nie s obchodníkmi. Stávalo sa nám už minulý rok, že nás požiadali o skutočnú konzultáciu, lebo majú pocit, že im obchodníci nie vždy povedia celú pravdu.

 

V minulom roku sa ale začala skloňovať otázka zavedenia „dane z robotiky“, ktorá by mohla dynamiku rozvoja pribrzdiť. Ako vnímate toto opatrenie?

Bývalý premiér síce naznačil daň z robotiky, ale verím, že nová vláda si uvedomí, že robotika veľa miest s vyššou pridanou hodnotou, naopak, aj vytvára. Stačí sa pozrieť na počet firiem, ktoré sa začínajú robotikou seriózne zaoberať. Nemám presné štatistiky, ale môj pocit je, že je ich čoraz viac. A páči sa mi, že firmy berú robotizáciu seriózne a chodia sa porozprávať s odborníkmi a nie s obchodníkmi. Stávalo sa nám už minulý rok, že nás požiadali o skutočnú konzultáciu, lebo majú pocit, že im obchodníci nie vždy povedia celú pravdu.

 

Čím ste žili v minulom roku v NCR? Pochváľte sa, čo sa vám podarilo?

Minulý rok bol ďalší v rade úspešných. Môžeme sa pochváliť, že sa nám pomaly, ale isto, podarilo etablovať NCR na európskej scéne. Začali sme s prvým veľkým európskym projektom orientovaným na digitálne inovačné huby. Vstúpili sme do najväčšej profesijnej organizácie v Európe orientovanej na robotiku – euRobotics. Naša robotika svietila aj za hranicami EÚ, mali sme na stáži dokonca japonskú kolegyňu. Naše výsledky sme boli prezentovať vo Švédsku pod hlavičkou Švédskej akadémie vied alebo opäť v Ríme na Maker Faire na pozvanie jednej z najväčších osobností svetovej robotiky prof. Siciliana. Bolo nás vidieť aj na mnohých domácich akciách, za všetky spomeňme SlovakiaTech. Osobne ma teší, že sa nám podarilo udržať pri živote Cenu NCR o najlepšiu diplomovú prácu v robotike. V spolupráci s FEI STU a spoločnosťou Aerobtec sa nám podarilo vybudovať špecializované laboratórium pre let dronov vo vnútornom prostredí, pokračovali sme v ďalších rekonštrukciách priestorov.

 

Môžeme sa pochváliť, že sa nám pomaly, ale isto, podarilo etablovať NCR na európskej scéne.

 

Vaše projekty sa úspešne presadzujú aj na zahraničnej úrovni. V minulých rokoch ste sa spájali do projektov európskych a celosvetového charakteru. Pribudli ďalšie nové spolupráce?

V roku 2019 sa nám podarilo podať množstvo projektov a veríme, že nám bude umožnené mnohé z nich aj realizovať. Niektoré z nich sú medzinárodného charakteru, čo ukazuje, že nás je už naozaj na EÚ mape robotiky vidieť. Kolega Chovanec pripravil spolu s MUDr. Okálom projekt SAHARRA, ktorý je zameraný na vývoj kolaboratívneho robotického systému pre procedúru permanentného odstránenia ochlpenia v dermatologických a estetických centrách. Projekt bol podaný v rámci KUKA Innovation Awards, a boli sme vybraní medzi 12 najlepších projektov z celého sveta. Teraz s napätím čakáme, či nás vyberú medzi 6 finalistov, ktorí svoje projekty aj budú realizovať. Len pre zaujímavosť, v komisii sú ďalšie osobnosti svetovej robotiky ako prof. Khatib (Stanford) a prof. Prof. Albu-Schäffer (riaditeľ Inštitútu robotiky a mechatroniky nemeckého DLR). A v rámci výučbového procesu na FEI STU máme podaný projekt pod hlavičkou ESA, kde sa v našej časti chceme venovať modelovaniu lokalizácie robotov práve na vesmírnych telesách. Tiež sa na tento projekt tešíme, takže veríme, že bude financovaný.

 

Ktorá z minuloročných skúseností je pre vás osobne jednou z najvýraznejších?

Pre mňa osobne bola obrovská skúsenosť možnosť byť pri hodnotení EÚ projektov v oblasti robotiky. Takže tento rok som hodnotil robotické projekty v troch výzvach Európskej únie, a nabral tak ďalšie nevyčísliteľné skúsenosti. Zistiť, že sa znalosťami a skúsenosťami vyrovnáme európskym tímom naozaj hreje pri srdci. Až tak, že by sme ich radi aj predbehnúť. Motiváciu máme.

 

Zistiť, že sa znalosťami a skúsenosťami vyrovnáme európskym tímom naozaj hreje pri srdci.

 

Aké výzvy stoja pred NCR v tomto roku?

No predovšetkým zvládnuť to množstvo projektov. V tomto smere budeme nútení posilniť naše kapacity. Ale zatiaľ taká situácia ešte nenastala. Keďže sme v minulom roku založili aj detašované pracovisko na SjF STU, sme radi, že máme pod svojimi krídlami aj chlapcov pod vedením doc. Vachálka. Už minulý rok nám výrazne pomáhali. Máme veľa projektov rozrobených pre priemysel, rovnako úspešní sme v mobilnej robotike. V tejto oblasti máme najviac kvalitných výstupov vo vedeckých časopisoch, a intenzívne sa venujeme aj dronom. Veríme, že prerazíme už aj s vyššie spomínanou medicínskou aplikáciou.

 

 

S novými projektami idú ruka v ruke nároky na posilnenie tímu. Spájate sa aj s inými pracoviskami, vymieňate si skúsenosti a posilňujete odbornosť pracovníkov centra?

Samozrejme. Máme silný tím zložený z našich odborných pracovníkov, študentov, partnerov. Skvelých, šikovných špecialistov, ktorí hravo obstoja v medzinárodných porovnaniach. Naše  pracovisko sa dokonca začína internacionalizovať. Vo februári očakávame príchod dvoch ukrajinských kolegov, vrátane jedného profesora, jednej Indky a jedného Slovinca. Už sme si v tomto smere mohli dokonca dovoliť vyberať, a niektoré žiadosti sme odmietli. Zároveň sa snažíme vyslať na výborné zahraničné robotické pracoviská aj našich mladších kolegov. Chceme, aby priniesli pozitívne skúsenosti a ďalšie kontakty zo zahraničia.

 

Na Slovensku badať oveľa väčší záujem o robotiku a automatizáciu oproti predchádzajúcemu roku, čo je pre mňa zásadne pozitívny trend.

 

Nové projekty prinášajú aj nároky na organizáciu a vybavenie pracoviska. Čo vás čaká v tejto oblasti?

V tomto roku chceme ešte viac posilniť a súčasne zreorganizovať výskumný  charakter NCR. Už sme našim členom vyšpecifikovali výskumné témy, a mali by sa venovať len im. Chceli by sme to ešte rozšíriť tak, že potenciálni vedúci výskumu v jednotlivých témach by si mali začať okolo seba vytvárať 5-6 členné tímy. Ak sa nám toto podarí, budeme naozaj silní aj na medzinárodnom poli. Ďalšie kroky nás čakajú aj pri doplnení technologickej výbavy centra. Aktuálne rekonštruujeme dielňu, tú chceme strojovo dovybaviť, čaká nás vytvorenie spoločného laboratória so spoločnosťou Matador. Dokončujeme laboratórium na drony, do ktorého aktívne vstúpila spoločnosť Aerobtec. A chceli by sme všetky naše priestory dovybaviť na digitálne vstupy.

 

 

Práve dnes prebiehajú v podnikoch procesy digitálnej transformácie, podniky potrebujú synergiu inovačných riešení z rôznych oblastí. Spolupracuje NCR na inovačných projektoch, ste prepojení s praxou?

NCR v tomto roku vstúpi do Digitálneho Inovačného Hubu Science City, ktoré z poverenia dekana FEI STU riadim. NCR v DIH SC bude zastrešovať robotiku, ale DIH SC sa bude venovať aj IoT a umelej inteligencii. Časom by sme chceli zvyšovať dynamiku inovácií do praxe, rozvíjať aj ďalšie iné témy z celej STU. Veľké výzvy nás čakajú aj pri realizácii už bežiacich projektov ako je DIH² a IZVAR. V prvom sa venujeme inováciám v robotike pre agilnú výrobu v rámci priestoru EÚ – projekt má členov z 26 krajín EÚ. V druhom sa venujeme robotizovanému zváraniu pre vysoko premenlivú výrobu. Práve pri IZVARe by mohli vzniknúť unikátne riešenia v štandardnej oblasti robotiky, vo zváraní. Veľmi sa teším, že na tom môžeme participovať so spoločnosťou VÚEZ.

 

Som rád, že sa seriózne svet aj Slovensko zaoberá legislatívou, či už pre drony, alebo pre priemyselné roboty a ich kolaboratívne aplikácie.

 

Roboty sa začínajú presadzovať vo všetkých oblastiach života. Inovačná dynamika v robotike je vysoká. Aké robotické riešenia v blízkom období prinesú významnejšie zmeny?

Myslím, že všetci, ktorí robotiku sledujeme, sme fascinovaní výsledkami Boston Dynamics. Ich
kráčajúce systémy sú už takmer dokonalé. Samozrejme, že sú to viac či menej propagačné videá, ale tá dynamika pohybu podobná živým tvorom je neuveriteľná. Mňa veľmi zaujali správy o robotických systémoch, ktoré sa pripravujú na vyslanie na kozmické telesá. Myslím, že tu sa dočkáme mnohých inovácií. Inovácií sa dočkáme aj v oblasti pohybu robotov, predovšetkým v oblasti inteligentnej orientácii v priestore. Tomuto sa venuje značne veľa tímov, či už pre drony alebo aj pre priemyselné roboty. Značne sa zmenšili snímače, naopak pribudlo obrovské množstvo dát, ktoré dokážu vyprodukovať. Takže sa tešíme na nové metódy spracovania týchto dát. Určite sa viac pohneme aj v smere interakcie robot človek, roboty sa stanú ešte viac bezpečnejšie pre prácu s človekom. Som rád, že sa seriózne svet aj Slovensko zaoberá legislatívou, či už pre drony, alebo pre priemyselné roboty a ich kolaboratívne aplikácie. V tomto smere aj nás čaká veľa roboty a podnikáme v tom isté kroky v spolupráci s TSU Piešťany, predovšetkým s pánom Pagáčom a Noskom.


Čo by ste priali Slovenskej robotike? Na aké z jej pripravovaných podujatí by ste chceli upozorniť?

Verím, že aj na Slovensku sa dočkáme prírastkov robotiky aj v osobnej oblasti. Prvou lastovičkou bolo nasadenie robotov Pepper Tatrabankou. Sme hrdí, že pri programovaní tohto robota pomáhal aj náš študent. Pepper moderoval galavečer tejto banky spolu s Adelou Vinczeovou. Rád by som spomenul, že v roku 2020 sa bude konať prestížna výstava Automatica v Mníchove. Účasť na nej  je pre náš kolektív už takmer povinná. Tento rok vysielame naozaj bohatú výpravu. Naše výsledky sa budú prezentovať aj v stánku DIH², ale verím, že sa raz dočkám aj nášho vlastného stánku s našimi vlastnými inováciami.

 

nacero.sk – Národné centrum robotiky

Podiel firiem aplikujúcich Industry 4.0 dosiahol 40%. Zmeny začínajú prepisovať nastavenia firemnej kultúry podnikov

Autor: | Press releases, TOP articles
Bratislava, 17. október 2019   Združenie inteligentného priemyslu – Industry4UM predstavilo výsledky 3. ročníka prieskumu o úrovni prieniku Industry 4.0 do slovenských podnikov. Trojročný zber dát potvrdil kontinuálne sa zvyšujúci podiel firiem, ktoré začali s aplikáciou Industry 4.0. Dnes prechádza transformáciou 40% firiem. Kľúčové zistenia prieskumu hovoria o zvyšovaní inovačného potenciálu firiem a pozitívnom posune v dostupnosti informácií, ale aj o nedostatočných podmienkach pre vzdelávanie a rozvoj pracovníkov, či potrebe zmeny úlohy manažmentov v transformačnom procese. Industry4UM upozorňuje na nedostatok odborníkov pre digitalizáciu priemyslu a vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu zainteresovaných pre akceleráciu zmien. Viac

Secop: Digitálne dvojča nám pomáha odstrániť úzke miesta na montážnej linke

Autor: | For practice, TOP articles
Spoločnosť Secop s.r.o. ukončila implementáciu digitálneho dvojčaťa na montážnej linke chladiacich kompresorov. Zámerom implementácie jednej z kľúčových technológií megatrendu Industry 4.0 – digitálneho dvojčaťa, bola pomoc pri identifikácii vzniku problémov, ktoré  znižujú produktivitu výrobnej linky. Je to jedno z mála zatiaľ zrealizovaných riešení  implementácie digitálneho dvojčaťa v slovenskom strojárskom prostredí. Riešenie naplnilo úlohu vyhodnocovať výrobný proces na linke a odhaľovať zdroje spôsobujúce pokles produktivity.

Viac

Robin Mitana: Úzke miesta hľadajte a odstraňujte pomocou dát

Autor: | News, TOP articles

Dáta sú energiou podniku. Schopnosť vytvárať z nich zmysluplné výstupy sa stáva čoraz viac určujúcou pre ich budúci úspech. Mnohé z firiem dáta iba zhromažďujú bez ich efektívnejšieho využívania. Ako to vyzerá v našich podnikoch s dátami, ich zberom a prepájaním cez IoT siete hovoríme s Robinom Mitanom, konateľom spoločnosti SIDAT Digital. Viac

Priemyselný IoT potvrdzuje, že najcennejšou komoditou podnikov sú dáta

Autor: | News, TOP articles

Internet vecí (IoT) učí podniky zbierať a analyzovať dáta a posúva ich výroby na vyššiu úroveň. Pomôže priemyselným firmám nasadiť úplnú transparentnosť do všetkého, čo sa v nich udeje, či už je to logistika, prediktívna údržba alebo kvalita, a otvorí ďalšie možnosti optimalizácie a úspešného prežitia v konkurenčnom prostredí. Marian Filka z divízie Digital Factory spoločnosti Siemens v aprílovej diskusii odborníkov Industry4UM prezentoval svoje názory na trendy, možnosti a potreby podnikov v spojení s IoT riešeniami. Ponúkame vám ich v prehľadnom sumári. Viac

Prepojené zariadenia menia výrobný priemysel

Autor: | Press releases, TOP articles

Bratislava, 26. apríl 2019   Využitie internetu vecí (IoT) v priemysle je jedným z najvýznamnejších krokov na ceste k Industry 4.0. Priemyselné IoT významne zvyšuje efektivitu a kvalitu výroby a minimalizuje zbytočné náklady. O zbere, analýze, distribúcii dát, technológiách, ale aj o aktuálnej situácii v priemyselnej výrobe a výzvach spojených s IoT, diskutovali odborníci na ďalšom zo stretnutí Industry4UM. Podľa aktuálnych odhadov je dnes celosvetovo na IoT napojených vyše 20 mld. zariadení. Očakáva sa jeho významné posilnenie spustením telekomunikačnej siete 5G generácie, ktorá zabezpečí extrémnu rýchlosť a kontrolu nad dátami, podporí budovanie podnikových IoT ekosystémov a ich prepojenia so vzdialenými dátovými centrami.

 

IoT dáva podnikom nové možnosti, ktoré doteraz nemali. „Dáta sú tou najväčšou hodnotou budúcnosti. Naše firmy však stále nevenujú dostatočnú pozornosť využitiu dát z výroby a riadenia podniku. Nevedia pracovať s dátami o svojich zákazníkoch a zbierať potrebné informácie z dodávateľského reťazca. Zatiaľ ich nedokážu spracovať a využiť v prospech svojho rozvoja,“ konštatuje Martin Morháč, predseda predstavenstva SOVA Digital. IoT technológie dokážu prepájať zariadenia a optimalizovať celú výrobu z rôznych pohľadov. S podporou IoT budú závody schopné odhaliť výrobné problémy v reálnom čase, zvýšiť produktivitu identifikáciou a predpovedaním príčin úzkych miest a lepšie reagovať na požiadavky zákazníkov.

Mnohé firmy si dnes kladú otázku, ako začať s IoT, v akom rozsahu, na akých zariadeniach, s akými technológiami. Až 80% firiem sa implementácie obáva. Dôvodom je najčastejšie neporozumenie toku IoT a predstava, že s aplikáciou IoT sa spájajú obrovské náklady. Marian Filka z divízie Digital Factory spoločnosti Siemens však konštatuje, že významný efekt sa dá dosiahnuť aj s nízkymi nákladmi. „Môžete začať aj tým, že si nainštalujete jedno IoT zariadenie, ale aj tým, že nakúpite množstvo smart senzorov, ktoré budú merať veľké množstvo zariadení,  a budete to vyhodnocovať vo veľkom. Technológia ponúka štart vo veľkom, aj v malom. Je to otázkou stratégie a možností podniku,“ konštatuje Marian Filka.

Róbert Slezák, Biznis Developer zo spoločnosti Slovak Telekom, firmám odporúča ísť na implementáciu postupne, od malého projektu, ktorý trvá napríklad mesiac. Vidieť výsledok, a postupne nabaľovať nové skúsenosti. Odporúčanie dopĺňa Petr Sedláček, zástupca spoločnosti SEWIO Network: „Technológia sa dá nasadiť postupne. Nemusí sa hneď osadiť celá hala, ale postupne niektoré časti, a ak sa potvrdí, že technológia poskytuje benefity, a je tam návrat investície, tak sa dá rozšíriť do zvyšku podniku.“ Firmy zaujíma aj návratnosť investícií. Chcú nasadiť najmodernejšie technológie s čo najkratšou návratnosťou. „Ideálne je, keď sa na kľúčové prvky návratnosti, ktoré súvisia s cieľmi firmy, pozrieme spolu. Najlepšiu skúsenosť máme s tým, keď projekt realizácie firmy pripravujú spolu s nami,“ informuje o svojich skúsenostiach z praxe Robin Mitana, riaditeľ SIDAT Digital.

Ktoré dáta je potrebné či vhodné zbierať, je jednou z najčastejších otázok firiem. Diskusia ponúkla firmám niekoľko zaujímavých odpovedí. Podľa Mariana Filka: „Všetky dáta, ktoré sa dajú interpretovať sú užitočné a vzácne. Generovať však nepredstaviteľné množstvo dát, a nad nimi robiť analýzy, nie je cestou.“ Róbert Slezák dodáva: „Zbierať je potrebné vybrané dáta na základe vnútropodnikovej stratégie. Big Data sú podmienené tým, že musíme vedieť, ktorá premenná bude tá najdôležitejšia.“ Podľa Robina Mitanu je kľúčom pri výbere, ktoré dáta zbierať, cieľ, ktorý chce podnik dosiahnuť. Dáta však nie je potrebné len vyzbierať, ale hlavne spracovať  a vyhodnotiť ich.

Diskusia sa venovala aj otázkam cloudových riešení. Odborníci sa zhodli sa na tom, že vo firmách stále pretrváva strach z presunu dát mimo podnik. Je tu predstava, že dáta by mali zostať vo firmách, čo spomaľuje nasadenie IoT.  Robin Mitana tento problém komentuje: „Cloud nie je vo firmách technický problém, cloud je vo firmách politický problém. Musí prísť iná generácia, zžitá s mobilmi, internetom, a nahradiť generáciu, ktorá má fixné reštrikcie. Potom to bude jednoduchšie.“ Martin Jesný, analytik Revue priemyslu na margo rastu objemu dát dodáva: „Dáta narastajú veľmi rýchlo. Celkový objem dát, vygenerovaný v minulom roku, je okolo 33 zettabytov. Je to objem, ktorý sa blíži množstvu dát vymenených medzi ľuďmi v priebehu 70 mil. rokov, čiže od dôb odkedy používajú reč.“

Zber a prenos zvyšujúcich sa objemov dát a ich spracovanie podporí telekomunikačná sieť 5G generácie. Jej cieľom bude zvládnutie kritickej komunikácie, pri ktorej je potrebné dosiahnuť úroveň extrémne vysokej latencie a súčasne zabezpečiť masívne prenosy dát. Výsledkom bude vytvorenie privátnej siete podniku s najvyššou možnou ochranou, ktorá funguje ako samotný teleoperátor. „Volá sa to kampus. A ak sa na to pozeráme zjednodušene, sieť je vlastným teleoperátorom vo vnútri podniku, a prepojenia si riadi prevádzkovateľ siete,“ upresňuje Róbert Slezák a uzatvára: „To je zásadná inovácia a prínos 5G siete pre priemyselné využitie.“

Technológia 5G je dnes testovaná na úrovni laboratórií. „Ešte je potrebné doladiť ju z pohľadu architektúry siete, ktorú máme k dispozícii, čiastočne meniť hardvér, upgradovať a vymeniť sieťové prvky a inštalovať nové antény. Toto zaberie čas. Máme ambíciu spustiť plnohodnotnú 5G sieť niekedy v roku 2022,“ informuje Tomáš Tencer zo spoločnosti Slovak Telekom. Predpokladá sa, že ako prvá spustí 5G sieť Južná Kórea a Čína. „Práve v Číne by malo do roku 2025 prebiehať 40% všetkých 5G prepojení,“ informuje Martin Jesný. Vo vysokej miere prípravy spustenia 5G siete sú v Európe Švédsko a Estónsko. Dnes je podľa odhadov na IoT napojených 20 mld. zariadení. Do roku 2020 ich počet narastie na 50 mld. Najintenzívnejšie ich bude zavádzať diskrétna priemyselná výroba, ale aj energetika, retail a doprava.

 

Industry4UM je v roku 2019 organizované pod záštitou:

Nestrašme! (O štúdii The Risk of Automation for Jobs in OECD Countries)

Autor: | News, TOP articles
Technologické zmeny v priemysle dávajú veci do pohybu. Vplyvom transformácie sa zmenia aj pracovné miesta. Dnes sa denne stretávame s rôznymi prieskumami o dopadoch digitálnej transformácie a automatizácie v podnikoch. Jedným z nich je aj štúdia OECD „The Risk of Automation for Jobs in OECD Countries“, podľa ktorej sú pracovné miesta na Slovensku najviac ohrozené automatizáciou. V súhrnných údajoch sa hovorí, že až pri 46% pracujúcich je možné nahradiť viac ako polovicu ich výkonov. Že čísla nepustia? Pri prognóze OECD si treba položiť skôr otázku, ako tieto čísla vznikli. Každopádne je viac ako žiaduce pozrieť sa na ich interpretáciu v súvislostiach a s hlbším poznaním reálií. Viac