Odpovedá:
Ján Dugáček
manažér vývoja a konštrukcie v Manz Slovakia
- Aké sú podľa vás prvé reakcie zamestnancov na nástup robotiky a automatizácie v podnikoch?
Linky musia byť z dnešného pohľadu veľmi flexibilné. Výrobné dávky sa stále skracujú. Vieme, že bez automatizácie to nepôjde, vývoj ide dopredu. Ale všeobecne tieto fenomény v slovenských fabrikách chápem ako beh na dlhé trate. Čo sa týka samotných ľudí, spočiatku to vnímajú pozitívne, sú nadšení, hrdí, pyšní, že majú nový stroj, ale príde vytriezvenie, keď zistia že nie všetkému rozumejú a nevedia to uchopiť. Pridávajú sa tak obavy, frustrácie až sklamania, či naplnia zadania manažmentu. Toto sa stáva hlavne v nových fabrikách, kde je veľa nových ľudí bez väzieb, kde know-how len vzniká. Ľudia sú nadšení, kým nezistia, že na prácu s novými technológiami nie sú pripravení. To treba zmeniť.
- Pripravujú firmy technológie a ľudí na prichádzajúce zmeny dostatočne?
Niektoré firmy idú na zmeny systematicky. Takto reagujú vyspelejšie firmy, ktoré ľudí a zdroje koordinujú a riadia ich konkrétnymi projektami. Veľa ich je však nepripravených a nevedia odhadnúť veľkosť zmeny. Častokrát to podceňujú aj v príprave ľudí, aj v príprave technológií. Prevádzka je krehká a mnohé firmy sa príliš spoliehajú na to, že zariadenie bude fungovať samo. Procesní inžinieri vo firmách musia už pri tvorbe zariadenia spolupracovať tak, aby ho prispôsobili potrebám a možnostiam podniku a zamestnancov. Vidíme to aj na príklade Tesly, aj tam podcenili ľudí, je tam príliš veľa automatizácie. Podcenili rýchlosť, nepripravili to dobre, a potom sa firma zastavila. Každé zariadenie bude funkčné do takej miery, do akej ho dokážu zamestnanci využiť.
- Proces prípravy na zmeny nie je jednouchý, čo robia firmy, aby ho zamestnanci zvládli?
Je potrebné predovšetkým vytvoriť efektívny systém vzdelávania. Ten musí byť nastavený pre potreby firiem. Ale nemôže to zostať len na školstve, systém musí vzniknúť aj v podnikoch. Som trochu skeptický, nie som si istý, že sa budú ľudia učiť udržať krok s novými poznatkami. Motivácia a nadšenie je obrovská energia a palivo. Okrem soft skills musia poznať procesy, ktoré sa musia učiť priamo v prepojení s praxou. Tu máme aj my dobré skúsenosti s podnikovými školiacimi centrami. Sú určené aj na testovanie, aby si to zamestnanci vyskúšali a neboli neskôr frustrovaní.
- Kde vidíte budúcnosť vzdelávania pre potreby vývoja priemyslu?
Vidím dve úrovne prípravy zamestnancov – teoretickú a praktickú. Teoretickú vidím ako úlohu štátu, ktorý by mal pripraviť dostatočne kvalifikovaných ľudí. Praktickú časť si musia zabezpečiť firmy, napríklad cez spomínané tréningové centrá, školeniami u dodávateľa, na výstavách… Zamestnanci sú pri dodávaní zariadení do podnikov preškolení, ak však nemajú základné vedomosti, to sa ťažko dobieha. Žiaľ, je to častý problém. Preto svoju rolu musí vzdelávací systém napĺňať zodpovedne.
- Ako k vzdelávaniu pristupujete u vás v Manz?
Nastavili sme si systém permanentného vzdelávania, zdokonaľovania, tréningov. Je to u nás štandard. A sme si vedomí, že to bude potrebné čoraz intenzívnejšie, a že potrebujeme do neho investovať stále viac peňazí. Robíme výstavy, predstavujeme nové produkty, nové nástroje. Máme aj stredoškolských študentov, ktorých plánujeme poslať do materskej firmy, čo ich bude motivovať v ďalšom učení. Nové technológie, nové tréningové centrá, virtuálna realita. Musíme chcieť, aby sa učili. Už teraz vidíme, že to, čo sa naučili v škole im stačiť nebude.
