1. Industry 4.0 sa stáva celoštátnou prioritou
Zatiaľ sa novému technologickému trendu venoval intenzívnejšie súkromný sektor. Od prijatia koncepcie Inteligentného priemyslu pre Slovensko (október 2016) sa už na Slovensku formuje jednoznačný postoj k téme aj zo strany vlády a ministerstiev a inteligentný priemysel sa stáva celoštátnou prioritou. Je to nevyhnutný  a očakávaný proces, ak chceme zachovať slovenský priemysel konkurencieschopným. Zavedenie inteligentných priemyselných procesov zmení nielen slovenské výrobné firmy, ale stane sa pilierom rozvoja hospodárstva Slovenska s významným vplyvom na spoločnosť.
MH SR sa v spolupráci s partnermi aktuálne venuje intenzívnej príprave Akčného plánu koncepcie Inteligentného priemyslu pre Slovensko. Akčný plán je krokom k napĺňaniu celoštátnej iniciatívy na prípravu podmienok pre transformovanie a posilnenie priemyslu pomocou najnovšieho technologického rozvoja, ktorý pomôže Slovensku prispôsobiť sa masívnym zmenám. Zástupcovia priemyslu, aj členovia platformy Industry4UM sa aktívne podieľajú na jeho príprave cez platformu Inteligentný priemysel, združujúcu odborníkov z praxe, akademickej obce, výskumných subjektov a zástupcov vlády a ministerstiev.

2. Termín Industry 4.0 sa posunul z buzzwordu do fenoménu, o ktorom sa vedie kvalitná odborná debata
Expertná skupina odborníkov z praxe, ktorú združuje platforma Industry4UM, diskutovalo počas roku 2017 na štyroch tematických stretnutiach o technologických trendoch Industry 4.0 a ich vplyve na slovenský priemysel. Základným východiskom všetkých stretnutí bola hĺbková debata, ktorá sa venovala aktuálnym potrebám slovenských podnikov v súvislosti s transformáciou ich výrob na nové technologické trendy.
Na kvalitu diskusie a informovanosť o téme Industry 4.0 vplývajú tri dôležité faktory:

1. Trh je stále plný mýtov, rozporuplných názorov. Tie je potrebné vytrvalo vyvracať serióznymi a zodpovednými informáciami. Dnes takmer na každej technicky zameranej konferencii, workshope, seminári sa nájde aspoň časť venovaná Industry 4.0. Žiaľ, často je to podané len jednostranne, povrchne, a tým sa veci nevyjasňujú, ale ešte viac zahmlievajú.
2. Druhým faktorom je to, že Industry 4.0 nie je pre podnik jednorazová záležitosť, ale dlhodobý proces, na ktorý nie je jasný recept. Firma si nemôže otvoriť manuál a začať aplikovať, ale musí si nájsť svoju vlastnú cestu. Cestu ku zvyšovaniu svojej výnimočnosti a konkurencieschopnosti. Tu firmy potrebujú inšpirácie, poznanie možností a príležitostí.
3. Tretím faktorom je obsah a forma komunikácie dodávateľov technológií. Príliš sa sústreďujú na prezentovanie svojich technológií a technických parametrov na úkor zamerania sa na riešenie potrieb firiem.

3. Bol spracovaný prvý prieskum o úrovni aplikácie Industry 4.0 v slovenských podnikoch
Zistenia odhalili, že slovenské firmy chápu význam a dopad technologických zmien a aj keď mnohé už začali so samotnou implementáciou, je ešte veľa tých, ktoré nevedia ako problematiku uchopiť a kde začať. Prieskum zachytil požiadavky, aby sa ešte viac diskutovalo na odbornej úrovni a posilnilo sa poradenstvo pre strategické ale aj implementačné fázy.  Otázka Industry 4.0 je v slovenských podnikoch skloňovaná už niekoľko rokov. Dnes však môžeme skonštatovať, že z buzzwordu sa dostala do štádia, kedy podniky pristupujú k jej reálnej implementácii. Za dôležitú ju považujú dve tretiny firiem. Tempo implementácie nie je rovnomerné vo všetkých procesoch a technológiách, a rovnako nerovnomerne sa začína aplikovať v podnikoch. Napriek tomu, že sa  Industry 4.0 stáva vo väčšej časti podnikov prioritou, ešte nie je vnímané ako nutnosť a veľká časť firiem sa ešte len začína zamýšľať nad riešeniami.
S implementáciou začalo alebo v nej naplno funguje relatívne málo firiem  (19%). Naopak, viac ako polovica firiem (53%) ešte nezačala alebo sa nachádzajú v procese získavania relevantných informácií o tom, kde a ako začať. Tie, ktoré už začali, realizujú zmeny svojpomocne, alebo s poradenstvom externých konzultantov v prípravnej fáze.  Mnohé firmy dnes ešte stále pociťujú tlak trhu a konkurencie ako nie príliš naliehavý a reagujú naň iba menšími optimalizáciami. Čoraz viac podnikov však chápe Industry 4.0 ako potrebu koncepčných a strategických zmien pre zefektívnenie výroby a zvýšenie produktivity. To potvrdzuje aj skutočnosť, že najväčšiu naliehavosť implementácie Industry 4.0 vidia až dve tretiny firiem v zlepšovaní a zefektívňovaní vnútorných procesov.
Autorom prieskumu bola diskusná platforma Industry4UM.

4. Zosilneli hlasy za bezodkladné nastavenie systému vzdelávania pre potreby Industry 4.0
Je potrebné, aby vláda SR, relevantné ministerstvá, predovšetkým MŠVVaŠ SR prijali opatrenia na systémové zmeny ako v oblasti nastavenia vzdelávacích systémov, tak aj v oblasti výskumu a vývoja. Na kvalitne pripravené systémové zmeny budú môcť naviazať firmy, ktoré budú hľadať priestor na vytvorenie podmienok na zapojenie univerzít a študentov do projektov v priamom spojení s praxou.
Je potrebné otázku prípravy kvalifikovanej pracovnej sily zakomponovať aj do globálnych stratégií. „Nevyhnutné je zmeniť štruktúru vzdelávania, inak technologický vývoj zastihne firmy nepripravené. Dnes ten tlak nie je až taký výrazný, ale o niekoľko rokov už podniky nebudú mať na výber. Zaváhaním stratia výhodu pripravenosti špecialistov, firemnej kultúry, organizačných modelov a nielen  investície, ale aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily sa bude dramaticky zvyšovať,“ Martin Morháč, predseda predstavenstva SOVA Digital, člen diskusnej platformy Industry4UM.
Pozitívne reakcie prichádzajú aj z vysokých škôl. Doc. Ján Vachálek z Ústavu automatizácie, merania a aplikovanej informatiky SjF STU, hodnotí: „Industry 4.0 vnímame v našom prostredí ako impulz pre reštart učebných osnov. Moderné technológie mladých zaujímajú. Výsledkom je čoraz častejšia spolupráca s praxou. Napríklad na projekte digitálneho dvojčaťa pre SOVA Digital. Univerzita, tak ako to je vo vyspelých krajinách, chce využiť svoje pracoviská ešte výraznejšie aj pre potreby praxe.“

5. V pohľade na tému miesta ľudí, zamestnancov, v priestore inteligentnej výroby začína prevládať odborný a strategický pohľad nad povrchným a populistickým
Celkovo môžeme zhodnotiť, že téma miesta človeka, zamestnanca v procese digitalizovanej a automatizovanej výroby sa začína komunikovať ďaleko odbornejšie ako po minulé obdobie. Vedenia podnikov si začínajú postupne uvedomovať, že na obavy zamestnancov o svoje pracovné miesta z dôvodov automatizácie výrobných procesov je potrebné reagovať odborne, čo najviac komunikovať stratégie a zámery a vysvetľovať opatrenia, ktoré firma chystá. Chápu tiež, že komunikácia o zmenách by mala byť súčasťou firemnej kultúry, pretože je rovnako dôležitá ako technologické kroky, a to na všetkých úrovniach firmy.
Otázka rozvoja ľudských zdrojov je v súvislosti s konceptom Industry 4.0 jednou z rozhodujúcich, pretože technologický vývoj kladie nekompromisné nároky aj na kvalifikáciu a odbornosť zamestnancov. Preto musí byť prítomná nielen v diskusiách, ale aj v reálnych krokoch zodpovedných manažérov už od začiatku jej aplikácie.

6. Digitálne dvojča začína, ako reálny nástroj modernej optimalizácie, postupne prenikať do výrobných podnikov
Rok 2017 preniesol z odborných debát do reálnej praxe významný technologický koncept Industry 4.0 – Digitálne dvojča, ktoré vytvorila spoločnosť SOVA Digital v spolupráci so Strojníckou fakultou STU v Bratislave.  Za spoločný projekt boli SjF STU a SOVA Digital ocenené  v rámci 10. ročníka súťaže o Cenu ministra hospodárstva SR „Inovatívny čin roka 2016“ v máji (23.5.) prvým miesto v kategórii Technologická inovácia. Pri udeľovaní ocenenia bol zo strany vyhlasovateľov vyzdvihnutý význam konceptu pre slovenské podniky, ktorým jeho aplikácia prinesie citeľné zefektívnenie a skvalitnenie výroby. Očakáva sa, že významne ovplyvní paradigmu výroby v slovenských podnikoch a podporí tak ich konkurencieschopnosť.
Koncept Digitálneho dvojčaťa je postavený na priamej interakcii reálneho a digitálneho sveta. Zozbierané dáta z reálnej výroby slúžia na digitálnu optimalizáciu procesov v paralelnom digitálnom dvojčati. Optimalizácia prebieha na dátach zbieraných z reálnej prevádzky, a tým prináša do výroby veľmi presné výsledky optimalizačných návrhov. Pomáha tak nastaviť lepšie, efektívnejšie a rýchlejšie fungujúce procesy. Projekt Digitálneho dvojčaťa je aj pozitívnym príkladom prepojenia výskumných kapacít univerzít s praxou, ktoré Slovensko dnes tak akútne potrebuje.