Najnovší prieskum Združenia inteligentného priemyslu – Industry4UM, realizovaný agentúrou Go4insight na vzorke 110 podnikov, ukazuje, že digitálna transformácie priemyselných podnikov už nie je témou vízie, ale exekúcie. Zistenia prieskumu naznačujú, že priemysel vstupuje do rozhodujúcej fázy transformácie. O jej úspechu dnes nerozhodujú technológie, ale ľudia. Digitálnu transformáciu za kľúčovú pre budúcnosť svojho podnikania považuje rekordných 96 % podnikov. Dnes ju naplno uplatňuje 36 % priemyselných firiem.
Digitálna transformácie sa dnes stáva štandardom priemyselného prostredia. Na celkových výsledkoch sa prejavuje kontinuálnym zvyšovaním podielu plne digitalizujúcich podnikov (od 26 % v roku 2021 po 36% v roku 2025). Pasívne zostávajú 3% podnikov, zatiaľ čo zvyšných 61 % sa na digitalizáciu intenzívne pripravuje. Priemysle sa práve vďaka nim nachádza v stave masívnej prípravy, čo predznamenáva významné zvýšenie reálnych implementácií pre najbližšie obdobie.
Dvojrýchlostný priemysel sa prehlbuje
Prieskum tiež potvrdzuje rastúcu polarizáciu slovenského priemyslu naprieč sektormi aj veľkostnými kategóriami. Lídrom transformácie zostáva automotive, kde digitálne stratégie realizuje približne 67 % podnikov, zatiaľ čo v strojárstve je to len 24 %. Výrazné rozdiely sú viditeľné aj pri pohľade na veľkostné kategórie firiem – medzi veľkými podnikmi dosahuje úroveň jej realizácie 69 %, kým medzi malými len 7 %. Podobný kontrast je viditeľný aj z pohľadu vlastníckej štruktúry – podniky so zahraničným kapitálom digitalizujú na úrovni 56 %, zatiaľ čo firmy s domácim vlastníctvom len na úrovni 16 %.
„Rozdiely vytvárajú model dvojrýchlostného priemyslu, v ktorom lídri transformácie systematicky zvyšujú svoj náskok, zatiaľ čo menšie a menej kapitálovo vybavené podniky narážajú na limity v prístupe k expertíze, kapacitám a špičkovému know-how,“ konštatuje Martin Morháč, predseda Združenia inteligentného priemyslu – Industry4UM a dodáva: „Prehlbujúca sa nerovnováha tak nepredstavuje len individuálny problém firiem, ale aj širšie systémové riziko pre stabilitu dodávateľských reťazcov a odolnosť celého priemyselného ekosystému.“
Limity sa už neskrývajú v kapitále, ale v kapacitách
Kľúčovým zistením prieskumu je posun v charaktere prekážok transformácie. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov označuje za hlavný limit 74 % podnikov, pričom polovica firiem (50 %) zároveň naráža na vnútorný odpor voči zmenám a 47 % priznáva absenciu silného líderského riadenia. Faktory, ktoré ešte donedávna dominovali – dostupnosť financií a technológií – tak ustupujú do úzadia a do popredia sa dostáva schopnosť organizácií riadiť zmenu, rozvíjať kľúčové kompetencie a systematicky budovať interné kapacity.
Úspech Industry 4.0 je preto čoraz viac podmienený schopnosťou firiem pracovať s ľuďmi – vychovávať vlastných odborníkov, cielene rozvíjať zručnosti a aktívne manažovať transformačné procesy. Prieskum zároveň poukazuje na pretrvávajúci deficit riadenia. „Limitujúcim faktorom sa stal človek – jeho zručnosti, schopnosť adaptácie a vedenie zmien. Bez ‘architekta transformácie’ zostávajú digitálne iniciatívy izolovanými projektmi,“ upozorňuje výkonná riaditeľka Industry4UM Adriana Bendová.
Výzvy rastu: dátoví experti a AI odborníci
Transformácia priemyslu čoraz výraznejšie naráža na limity trhu práce. Dopyt po zručnostiach sa zásadne mení – firmy už nehľadajú len technické profesie, ale predovšetkým odborníkov schopných pracovať s dátami. Nedostatok expertov na umelú inteligenciu pociťuje 82 % podnikov, špecialistov na analýzu dát 69 % a kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti chýbajú 53 % firmám. Tempo nástupu týchto technológií pritom výrazne predbieha schopnosť trhu práce reagovať, čo sa stáva jedným z hlavných limitov ďalšieho rastu.
Firmy už pre zakcelerovanie digitalizácie nehľadajú len zdroje, ale najmä istotu, že ich investície prinesú reálne výsledky. Ako najsilnejší impulz pre digitalizáciu podniky uvádzajú konkrétne príklady úspešných implementácií (52 %) a dostupnosť financií (51 %). Výrazne rastie aj význam dôveryhodných odporúčaní a expertnej podpory, ktoré motivujú 38 % firiem a zaznamenali najvyšší medziročný nárast. Motivácie sa diferencujú podľa veľkosti podniku. Kým malé firmy zdôrazňujú potrebu dostupnosti kapitálu, veľké podniky hľadajú partnerov schopných zvládnuť komplexnú implementáciu a stredné firmy potrebujú najmä odborné vedenie.
Dáta ako príležitosť aj slabina
Miera aplikácie prvkov Industry 4.0 ukazuje, že podniky sa nachádzajú prevažne v štádiu čiastočnej implementácie, pričom plná integrácia je zatiaľ skôr výnimkou. Najvyššiu mieru úplnej implementácie dosahuje zber dát zo strojov (33%), automatizácia (29%) a integrácia podnikových systémov (25%). Martin Morháč hodnotí: „Podniky už chápu, že dáta sú kľúčovou komoditou podnikov. Dáta síce máme, ale nemáme ich dostatočne vyťažené a chránené. Firmy už dáta úspešne zbierajú, no stoja pred výzvou, ako dáta bezpečne spracovať a premeniť ich pomocou AI na konkurenčnú výhodu.“
Paradoxom je, že aj keď až 95 % podnikov dáta aktívne zbiera a využíva, len 24 % robí opatrenia na podporu kybernetickej bezpečnosti. Čo znamená, že viac ako tri štvrtiny firiem operujú s čiastočnou, či nedostatočnou ochranou, čo predstavuje významné riziko pre kontinuitu výroby. Kybernetická bezpečnosť sa tak posúva do úrovne jedného z ďalších rizík digitalizačného pokroku.
Vzdelávanie sa čoraz viac decentralizuje
Rozvoj kompetencií zamestnancov mení paradigmu a stáva sa kontinuálnym dlhodobým procesom, ktorý si vyžaduje systematické riadenie, motiváciu aj nové formy spolupráce medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami. Zásadná väčšina firiem dnes už štandardne kombinuje vlastné interné kapacity s externými možnosťami vzdelávania (nárast zo 64 % v roku 2024 na 78% v roku 2025). Firmy si uvedomujú, že potrebné poznatky nedokážu svojim zamestnancom odovzdať samy počas chodu prevádzok.
Viac ako polovica zamestnancov (55%) si vhodné vzdelávacie kurzy hľadá samostatne s finančnou podporou podniku, tento spôsob vzdelávania však považujú respondenti len za čiastočne funkčný (až 68%). „Podniky narážajú na krízu efektivity vzdelávania. Ak chcú uspieť a úspešne sa rozvíjať musia sa vrátiť k štruktúrovanejšiemu a riadenému vzdelávaniu, pretože pasívna podpora individuálneho štúdia na komplexné technologické zmeny ako AI či Big Data zjavne nestačí,“ dodáva Adriana Bendová.
Hybridný model implementácie ako nový štandard
Reakciou na rastúcu komplexnosť transformácie je aj zmena implementačných prístupov. Tradičný model budovania výlučne interných kapacít ustupuje hybridnému prístupu, ktorý kombinuje interné tímy s externými expertmi. Tento model dnes využíva približne 40 % podnikov, prípadne podniky interne manažujú hneď niekoľko externých tímov (24%) a očakáva sa, že podiel oboch bude ďalej rásť.
Kľúčom k úspechu tak už nie je len prístup k technológiám, ale schopnosť efektívne prepájať interné know-how s externou expertízou a riadiť transformáciu ako celok. Firmy si uvedomujú, že Industry 4.0 je príliš komplexné na to, aby ho zvládli výhradne z vlastných zdrojov. Najúspešnejšou stratégiou tak zostáva kombinácia vlastných zamestnancov a externých konzultantov, ktorá pokrýva takmer polovicu trhu.
Slovenský priemysel má za sebou fázu uvedomenia a vstupuje do obdobia, ktoré rozhodne o jeho budúcej pozícii v európskej aj globálnej konkurencii. Rozhodujúcim faktorom sa stáva schopnosť pracovať s ľuďmi – rozvíjať ich zručnosti, riadiť zmenu a budovať líderské kapacity. Firmy, ktoré tento krok zvládnu, premenia transformáciu na konkurenčnú výhodu. Ostatné riskujú, že zostanú stáť na mieste v čase, keď sa priemysel okolo nich zrýchľuje.
