Skip to main content
Všetky články autora

Adriana Bendová

Prieskum: Priemysel prijal digitalizáciu, naráža však na kritický nedostatok talentu

Autor: Aktuálne, Na tému

Najnovší prieskum Združenia inteligentného priemyslu – Industry4UM, realizovaný agentúrou Go4insight na vzorke 110 podnikov, ukazuje, že digitálna transformácie priemyselných podnikov už nie je témou vízie, ale exekúcie. Zistenia prieskumu naznačujú, že priemysel vstupuje do rozhodujúcej fázy transformácie. O jej úspechu dnes nerozhodujú technológie, ale ľudia. Digitálnu transformáciu za kľúčovú pre budúcnosť svojho podnikania považuje rekordných 96 % podnikov. Dnes ju naplno uplatňuje 36 % priemyselných firiem.


Digitálna transformácie sa dnes stáva štandardom priemyselného prostredia.  Na celkových výsledkoch sa prejavuje kontinuálnym zvyšovaním podielu plne digitalizujúcich podnikov (od 26 % v roku 2021 po 36% v roku 2025). Pasívne zostávajú 3% podnikov, zatiaľ čo zvyšných 61 % sa na digitalizáciu intenzívne pripravuje. Priemysle sa práve vďaka nim nachádza v stave masívnej prípravy, čo predznamenáva významné zvýšenie reálnych implementácií pre najbližšie obdobie.

Dvojrýchlostný priemysel sa prehlbuje

Prieskum tiež potvrdzuje rastúcu polarizáciu slovenského priemyslu naprieč sektormi aj veľkostnými kategóriami. Lídrom transformácie zostáva automotive, kde digitálne stratégie realizuje približne 67 % podnikov, zatiaľ čo v strojárstve je to len 24 %. Výrazné rozdiely sú viditeľné aj pri pohľade na veľkostné kategórie firiem – medzi veľkými podnikmi dosahuje úroveň jej realizácie 69 %, kým medzi malými len 7 %. Podobný kontrast je viditeľný aj z pohľadu vlastníckej štruktúry – podniky so zahraničným kapitálom digitalizujú na úrovni 56 %, zatiaľ čo firmy s domácim vlastníctvom len na úrovni 16 %.

Rozdiely vytvárajú model dvojrýchlostného priemyslu, v ktorom lídri transformácie systematicky zvyšujú svoj náskok, zatiaľ čo menšie a menej kapitálovo vybavené podniky narážajú na limity v prístupe k expertíze, kapacitám a špičkovému know-how,“ konštatuje Martin Morháč, predseda Združenia inteligentného priemyslu – Industry4UM a dodáva: „Prehlbujúca sa nerovnováha tak nepredstavuje len individuálny problém firiem, ale aj širšie systémové riziko pre stabilitu dodávateľských reťazcov a odolnosť celého priemyselného ekosystému.“

Limity sa už neskrývajú v kapitále, ale v kapacitách

Kľúčovým zistením prieskumu je posun v charaktere prekážok transformácie. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov označuje za hlavný limit 74 % podnikov, pričom polovica firiem (50 %) zároveň naráža na vnútorný odpor voči zmenám a 47 % priznáva absenciu silného líderského riadenia. Faktory, ktoré ešte donedávna dominovali – dostupnosť financií a technológií – tak ustupujú do úzadia a do popredia sa dostáva schopnosť organizácií riadiť zmenu, rozvíjať kľúčové kompetencie a systematicky budovať interné kapacity.

Úspech Industry 4.0 je preto čoraz viac podmienený schopnosťou firiem pracovať s ľuďmi – vychovávať vlastných odborníkov, cielene rozvíjať zručnosti a aktívne manažovať transformačné procesy. Prieskum zároveň poukazuje na pretrvávajúci deficit riadenia. „Limitujúcim faktorom sa stal človek – jeho zručnosti, schopnosť adaptácie a vedenie zmien. Bez ‘architekta transformácie’ zostávajú digitálne iniciatívy izolovanými projektmi,“ upozorňuje výkonná riaditeľka Industry4UM Adriana Bendová.

Výzvy rastu: dátoví experti a AI odborníci

Transformácia priemyslu čoraz výraznejšie naráža na limity trhu práce. Dopyt po zručnostiach sa zásadne mení – firmy už nehľadajú len technické profesie, ale predovšetkým odborníkov schopných pracovať s dátami. Nedostatok expertov na umelú inteligenciu pociťuje 82 % podnikov, špecialistov na analýzu dát 69 % a kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti chýbajú 53 % firmám. Tempo nástupu týchto technológií pritom výrazne predbieha schopnosť trhu práce reagovať, čo sa stáva jedným z hlavných limitov ďalšieho rastu.

Firmy už pre zakcelerovanie digitalizácie nehľadajú len zdroje, ale najmä istotu, že ich investície prinesú reálne výsledky. Ako najsilnejší impulz pre digitalizáciu podniky uvádzajú konkrétne príklady úspešných implementácií (52 %) a dostupnosť financií (51 %). Výrazne rastie aj význam dôveryhodných odporúčaní a expertnej podpory, ktoré motivujú 38 % firiem a zaznamenali najvyšší medziročný nárast. Motivácie sa diferencujú podľa veľkosti podniku. Kým malé firmy zdôrazňujú potrebu dostupnosti kapitálu, veľké podniky hľadajú partnerov schopných zvládnuť komplexnú implementáciu a stredné firmy potrebujú najmä odborné vedenie.

Dáta ako príležitosť aj slabina

Miera aplikácie prvkov Industry 4.0 ukazuje, že podniky sa nachádzajú prevažne v štádiu čiastočnej implementácie, pričom plná integrácia je zatiaľ skôr výnimkou. Najvyššiu mieru úplnej implementácie dosahuje zber dát zo strojov (33%), automatizácia (29%) a integrácia podnikových systémov (25%). Martin Morháč hodnotí:  „Podniky už chápu, že dáta sú kľúčovou komoditou podnikov. Dáta síce máme, ale nemáme ich dostatočne vyťažené a chránené. Firmy už dáta úspešne zbierajú, no stoja pred výzvou, ako dáta bezpečne spracovať a premeniť ich pomocou AI na konkurenčnú výhodu.“

Paradoxom je, že aj keď až 95 % podnikov dáta aktívne zbiera a využíva, len 24 % robí opatrenia na podporu kybernetickej bezpečnosti. Čo znamená, že viac ako tri štvrtiny firiem operujú s čiastočnou, či nedostatočnou ochranou, čo predstavuje významné riziko pre kontinuitu výroby. Kybernetická bezpečnosť sa tak posúva do úrovne jedného z ďalších rizík digitalizačného pokroku.

Vzdelávanie sa čoraz viac decentralizuje

Rozvoj kompetencií zamestnancov mení paradigmu a stáva sa kontinuálnym dlhodobým procesom, ktorý si vyžaduje systematické riadenie, motiváciu aj nové formy spolupráce medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami. Zásadná väčšina firiem dnes už štandardne kombinuje vlastné interné kapacity s externými možnosťami vzdelávania (nárast zo 64 % v roku 2024 na 78% v roku 2025). Firmy si uvedomujú, že potrebné poznatky nedokážu svojim zamestnancom odovzdať samy počas chodu prevádzok.

Viac ako polovica zamestnancov (55%) si vhodné vzdelávacie kurzy hľadá samostatne s finančnou podporou podniku, tento spôsob vzdelávania však považujú respondenti len za čiastočne funkčný (až 68%). „Podniky narážajú na krízu efektivity vzdelávania. Ak chcú uspieť a úspešne sa rozvíjať musia sa vrátiť k štruktúrovanejšiemu a riadenému vzdelávaniu, pretože pasívna podpora individuálneho štúdia na komplexné technologické zmeny ako AI či Big Data zjavne nestačí,“ dodáva Adriana Bendová.

Hybridný model implementácie ako nový štandard

Reakciou na rastúcu komplexnosť transformácie je aj zmena implementačných prístupov. Tradičný model budovania výlučne interných kapacít ustupuje hybridnému prístupu, ktorý kombinuje interné tímy s externými expertmi. Tento model dnes využíva približne 40 % podnikov, prípadne podniky interne manažujú hneď niekoľko externých tímov (24%) a očakáva sa, že podiel oboch bude ďalej rásť.

Kľúčom k úspechu tak už nie je len prístup k technológiám, ale schopnosť efektívne prepájať interné know-how s externou expertízou a riadiť transformáciu ako celok. Firmy si uvedomujú, že Industry 4.0 je príliš komplexné na to, aby ho zvládli výhradne z vlastných zdrojov. Najúspešnejšou stratégiou tak zostáva kombinácia vlastných zamestnancov a externých konzultantov, ktorá pokrýva takmer polovicu trhu.

Slovenský priemysel má za sebou fázu uvedomenia a vstupuje do obdobia, ktoré rozhodne o jeho budúcej pozícii v európskej aj globálnej konkurencii. Rozhodujúcim faktorom sa stáva schopnosť pracovať s ľuďmi – rozvíjať ich zručnosti, riadiť zmenu a budovať líderské kapacity. Firmy, ktoré tento krok zvládnu, premenia transformáciu na konkurenčnú výhodu. Ostatné riskujú, že zostanú stáť na mieste v čase, keď sa priemysel okolo nich zrýchľuje.

Klúčové zistenia prieskumu 2026

Globálna stratégia nestačí. Slovenské tímy potrebujú lokálnu kompetenciu

Autor: Prieskum Industry 4.0 v SR, TOP články

Mnohé veľké priemyselné podniky na Slovensku dnes implementujú digitálne stratégie podľa rámcov svojich materských spoločností. Ide o stratégie, ktoré sa opierajú o globálne skúsenost, silné vízie a moderné technológie. No práve pri ich prenose do lokálnych závodov často dochádza k zlyhaniam, a ich potenciál zostáva nevyužitý. Čo za tým stojí? Prečo sa globálne koncepty nedarí uviesť do života na úrovni dcérskych závodov?

Podľa štúdie McKinsey – The Case for Digital Reinvention má len 30 % digitálnych iniciatív reálny dopad. Dôvod? Lokálne tímy často nemajú dostatočnú schopnosť prispôsobiť stratégiu podmienkam svojho závodu a dotiahnuť ju do konca. Výsledky štúdie podčiarkuje aj správa Future of Jobs 2023 od World Economic Forum, ktorá upozorňuje, že bez tzv. „digitálnej chrbtovej kosti“ – stredného manažmentu podniku dostatočne vybaveného pre vedenie digitalizačných zmien – zostáva digitalizácia izolovaná, bez skutočného dopadu na výkon, efektivitu či inovácie.

A ako túto medzeru preklenúť?

Nestačí vedieť, čo zaviesť – potrebujeme rozumieť aj prečo, ako a s kým. Digitalizácia nie je len o technológiách, ale hlavne o ľuďoch, medziodborovej spolupráci a vytrvalej práci na zmene firemnej kultúry. Čo sa dnes v týchto kontextoch javí ako strategické a zmysluplné, sú investície do vzdelávania. Adekvátne vzdelanie budujúe vnútornú schopnosť podniku digitálne sa meniť – udržateľne, prakticky a zmysluplne.

Transformácia nie je sólový výkon. Je to tímová práca. Samozrejmosťou je, že každý v tíme by mal byť odborníkom na svojej pozícii. A pretože je svet stále komplexnejší, k svojej odbornosti potrebujeme chápať, prečo veci okolo nás fungujú tak, ako fungujú, a zároveň ako by sme ich mali ovplyvniť. Komplexná zmena si vyžaduje spoľahlivý tím a kompetentného lídra, ktorý ho vedie. Niekoho, kto vie pomenovať slepé miesta, rozkresliť súvislosti a ukázať konkrétne kroky. Niekoho, kto nielen motivuje, ale aj prakticky prevedie procesom. 

 


„Aj najlepšia digitálna stratégia zlyhá, ak chýbajú potrebné schopnosti priamo vo firme,
kde sa má realizovať.“

(Správa McKinsey, 2022)


 

Digitálna zmena začína tam, kde sa stretávajú vedomosti a spolupráca

Digitalizácia prepája všetkých ľudí v podniku a vyžaduje od nich, aby sa vzájomne chápali – čím zároveň vytvára potrebu ich neustáleho vzdelávania. Generálny riaditeľ podniku musí rozumieť, ako digitalizácia zvyšuje konkurencieschopnosť firiem a kde sú príležitosti na zlepšenie výsledkov. Avšak nepotrebuje rozumieť detailom digitálnej infraštruktúry či aplikácii digitalizácie do procesov — na to potrebuje špecialistov, digitálnych expertov, ktorým dôveruje. Digitálni experti zase potrebujú poznať reálny priebeh detailných procesov, a k tomu potrebujú expertov z praxe, ktorí sú denne do týchto procesov zapojení, aby im odhalili detaily práce a naformulovali potreby na zlepšenie. Zároveň však musia chápať, aké sú možnosti digitalizácie a čo môže priniesť ich práci. 

ING 4.0 podporuje nositeľov digitalizačných zmien

Digitálna transformácia často naráža na execution gap – rozdiel medzi tým, čo hovorí stratégia, a tým, čo sa naozaj deje vo výrobe. Tento rozpor možno preklenúť len vtedy, keď sa do procesu aktívne zapoja ľudia, ktorí poznajú konkrétne podmienky, procesy a každodennú realitu závodu. Práve oni majú potenciál zmeny nielen pochopiť, ale ju aj posúvať ďalej – ak dostanú potrebné nástroje a zručnosti v novej úlohe.

Vzdelávací program ING 4.0 vytvára priestor pre rozvoj praktických kompetencií, ktoré podniky potrebujú, aby digitálne stratégie nezostali len na papieri. Vstupný modul „Digitalizácia priemyselného podniku“ je určený veľkým firmám, ktoré chcú so zmenou naozaj pohnúť – rozumne, cielene a s ľuďmi, ktorí to dokážu.

Kurz im ponúka vaužiteľné know-how, praktické súvislosti a overené prístupy z priemyselnej praxe. Je určený pre tých, ktorí majú v rukách procesy aj dáta – líniových manažérov, technológov, dátových expertov či koordinátorov zmeny. Ak majú digitálne iniciatívy fungovať, musia najprv fungovať ľudia – v súhre, s pochopením a ochotou hýbať vecami vpred. ING 4.0 môže byť impulz, ktorý dáva zmenám skutočný ťah na bránu.

Prieskum: Digitalizuje tretina podnikov, slovenské malé a stredné firmy zaostávajú

Autor: Prieskum Industry 4.0 v SR, TOP články

Podľa prieskumu Združenia inteligentného priemyslu – lndustry4UM o úrovni prieniku Industry 4.0 do priemyslu aktuálne aplikuje svoju digitalizačnú stratégiu tretina podnikov. Hoci je trend digitalizácie rastúci, malé a stredné podniky, a podniky so slovenskou vlastníckou štruktúrou, stále zápasia s nedostatkom zdrojov a odborných zručností svojich zamestnancov. Prieskum na vzorke 99 respondentov koncom roka 2024 zrealizovala agentúra Go4insight.

Industry 4.0 je v podnikoch na vzostupe

Svoju digitalizačnú stratégiu aktuálne napĺňa tretina (32%) priemyselných podnikov, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 5 percentuálnych bodov. Rovnako ako v roku 2023, necelá štvrtina podnikov (23%) s digitalizáciou však ešte nezačala. „Vývojový trend digitalizujúcich podnikov už niekoľko rokov po sebe vykazuje optimistické signály. Hoci priemysel musí v digitálnej transformácii zrýchliť tempo, aktuálne údaje naznačujú zdravý a perspektívny vývoj,“ konštatuje Martin Morháč, člen predsedníctva Industry4UM a dodáva: „Celkový trend aplikácie Industry 4.0 ukazuje, že väčšina firiem si uvedomuje význam Industry 4.0 a aktívne pracuje na jeho príprave, alebo implementácii.“

Transformáciu brzdia vysoké náklady a nedostatočné zručnosti

Prekážkami v digitálnej transformácii podnikov sú najmä finančné obmedzenia (60%) a nedostatok digitalizačných zručností zamestnancov (39%). Spolu s nedostatočným riadením zmien zo strany vedenia (38%) a chýbajúcim lídrom digitalizácie v podnikoch (35%) zdôrazňujú potrebu zamerania sa na vzdelávanie, strategický manažment a leadership. Podniky by v digitalizácii povzbudila vyššia dostupnosť financií (71 %) a príklady úspešných aplikácií (54%).

Viac digitalizujú väčšie a zahraničné podniky  

Prieskum poukázal na výrazné rozdiely v implementácii Industry 4.0 medzi firmami so zahraničným kapitálom a slovenskými podnikmi. Za posledné štyri roky síce podiel slovenských firiem zapojených do digitalizácie vzrástol z 11% na 20%, no slovenské podniky stále zaostávajú za firmami so zahraničným kapitálom, v ktorých je miera aplikácie Industry 4.0 viac ako dvojnásobná (48% v roku 2024). Podľa Martina Morháča: „Dvojnásobný podiel digitalizácie v podnikoch so zahraničnými vlastníkmi v porovnaní so slovenskými firmami odráža lepšiu dostupnosť zdrojov, know-how a premyslené digitalizačné stratégie inšpirované, či priamo prebraté od materských spoločností.“

Digitalizáciu za dôležitú považuje necelá polovica podnikov

Dôležitosť aplikácie Industry 4.0 pre podniky v porovnaní rokov stagnuje. Digitálnu transformáciu za veľmi dôležitú považuje necelá polovica podnikov (2023 – 48%, 2024 – 46%). Podľa Industry4UM si podniky uvedomujú dôležitosť Industry 4.0, stále existujú prekážky, ktoré bránia ďalšiemu rastu. Na udržanie záujmu o aplikáciu Industry 4.0 je potrebné pracovať na odstránení prekážok implementácie a lepšie komunikovať výhody.

Digitalizuje sa primárne výrobný reťazec   

Podniky sa zameriavajú predovšetkým na digitalizáciu interných procesov, priamo ovplyvňujúcich výrobný reťazec, podporné oblasti digitalizujú menej. Výrobné procesy digitalizuje 55% firiem, logistiku 47%, údržbu 34% a predvýrobu 33%. Z pohľadu externých procesov sú hlavnými prioritami digitalizácie komunikácia so zákazníkmi (28 %) a s dodávateľmi či externou logistikou (obe po 21 %). Naopak, oblasti ako údržba a podpora predaja (obe po 17 %) sú vnímané ako menej významné.

Vzdelávanie a kvalifikácia

Potreba zvyšovania zručností je pre podniky kľúčovou výzvou. Nedostatok kvalifikovaných odborníkov je najvýraznejší v oblasti umelej inteligencie (59 %), programovania (36 %) a dátovej analýzy (35 %). Tento stav poukazuje na potrebu cielenej podpory vzdelávania a rekvalifikácie zamestnancov, ako aj na zlepšenie praktickej výučby  pre úspešnú aplikáciu Industry 4.0. Prieskum ukázal, že väčšie podniky a firmy so zahraničným kapitálom investujú do rozvoja zamestnancov významne viac.

Podniky hľadajú efektívny model manažovania transformácie

Firmy pri implementácii Industry 4.0 preferujú kombináciu interných riešení s podporou externých konzultantov (38%). Tretina podnikov stále stavia digitalizačné riešenia len prostredníctvom interných personálnych zdrojov (34%). Digitalizačné tímy už má tretina spoločností (33 %), avšak vysoký podiel firiem, ktoré sú dnes len v štádiu budúceho plánovania špecializovaných odborných tímov, alebo aplikačný tím neplánujú (spolu viac ako 67%), naznačuje potrebu väčšej podpory poznatkov a zručností, jasnejších stratégií a prepracovanejší manažment.

Kľúčové zistenia prieskumu 2024

Ľudské zdroje a digitálna transformácia – hlavné témy Národného fóra produktivity 2024

Autor: TOP články

Slovensko čelí vážnym výzvam v oblasti produktivity práce a konkurencieschopnosti. Práve tejto problematike sa venoval 2-dňový odborný program konferencie Národné fórum produktivity 2024, ktorá sa uskutočnila 3.–4. októbra 2024 vo vzdelávacom centre KIA Slovakia v Gbeľanoch. Hlavnou témou bola úloha ľudských zdrojov 4.0 ako predpokladu rastu produktivity a konkurencieschopnosti.

Na organizácii podujatia sa podieľali aj odborníci Industry4UM, ktoré zabezpečili réžiu a odbornú dramaturgiu oboch dní konferencie.

Špeciálnym bol pre nás najmä na druhý deň konferencie, ktorý bol zároveň výročnou konferenciou EDIH-u EXPANDI 4.0, ktorého sme konzorčným partnerom,“ uviedla výkonná riaditeľka Združenia inteligentného priemyslu – Industry4UM Adriana Bendová. „Zamerali sme sa na konkrétne príklady digitalizačných riešení z praxe, ktoré podniky reálne aplikovali – práve tie prinášajú trhu významnú pridanú hodnotu. O digitalizácii sa hovorí veľa, ale firmy potrebujú vidieť, ako sa dá reálne uchopiť, financovať a čo všetko im môže priniesť. Témy ako umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť alebo práca s dátami nie sú len populárne pojmy – sú kľúčom k udržateľnému rastu a konkurencieschopnosti, pretože umožňujú podnikom zefektívniť procesy, prijímať lepšie rozhodnutia na základe dát a pružnejšie reagovať na meniace sa podmienky trhu. Práve tieto technológie dokážu pretvoriť tradičný priemysel na agilnejší a odolnejší voči budúcim výzvam,“ dodala.

Prvý deň: Od vízie k realite

Úvodný deň patril diskusiám o tom, ako sa slovenský priemysel vyrovnáva s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, čo motivuje investorov k umiestneniu investícií na Slovensku, a ako podniky pristupujú k rozvoju svojich zamestnancov.

Na konferencii vystúpili zástupcovia Ministerstva hospodárstva SR, SLCP, Kia, ako aj ďalší priemyselní lídri. Odbornú diskusiu prehĺbil okrúhly stôl, na ktorom sa stretli zástupcovia vlády, zamestnávateľov, odborov, akademickej sféry aj trhu práce, aby spoločne hľadali cesty zlepšenia v oblasti zamestnateľnosti a rozvoja ľudského kapitálu.

Popoludňajší blok ukázal konkrétne prístupy firiem ako Continental Tires, ŽOS Trnava, Telekom, či Protherm k zvyšovaniu produktivity prostredníctvom modernizácie procesov a podpory zamestnancov. Blok uzavrel druhý okrúhly stôl, ktorý sa zameral na identifikáciu potenciálov ďalšieho rozvoja konkurencieschopnosti slovenských podnikov.

Druhý deň: Praktické riešenia a inšpirácie

Druhý deň konferencie sa sústredil na praktické nástroje digitálnej transformácie a príklady z praxe.

Blok s názvom: Spoznajte nástroje, ktoré vám pomôžu posunúť sa v digitalizácii otvoril EDIH EXPANDI 4.0, ktorý pomáha slovenským MSP digitalizovať. Diskutovalo sa o tom, ako správne nastaviť digitalizačnú stratégiu, ako premeniť dáta na pridanú hodnotu, zvládnuť kybernetické riziká a ako malé firmy môžu profitovať z umelej inteligencie.

Pre tých, ktorí sa NFP 2024 nemohli zúčastniť sprostredkúvame prostredníctvom videozáznamov obsah druhého dňa konferencie. Nájdete v nich zaujímavé a obsažné prednášky, ktoré vám prinášajú najnovšie poznatky ale aj skúsenosti pri ich aplikácii:

Druhý panel priniesol konkrétne use cases digitálnych riešení zo slovenských firiem. Zástupcovia prezentovali úspešné projekty z rôznych oblastí:

Digitalizáciu podnikov a verejnej správy zakcelerujú európske centrá digitálnych inovácií

Autor: Tlačové správy
Bratislava – 22. november 2022  Priemyselný klaster – Združenie inteligentného priemyslu – Industry4UM zorganizoval online diskusné fórum, na ktorom predstavil päť slovenských zástupcov európskej siete digitálnych inovačných hubov (EDIH). EDIH-y začínajú v týchto dňoch ponúkať svoje služby zamerané na podporu digitalizácie a digitálnej transformácie malých a stredných podnikov a verejných inštitúcií. Na trh prinášajú okrem expertných služieb aj nový spôsob financovania transferu digitálnych technológií a inovácií. Viac

Radoslav Balajka: EXPO bolo pre nás pozitívna facka. Zrazu majú o Artabana záujem desiatky firiem z celého sveta

Autor: Aktuálne
´Slovenský Boston Dynamics´, aj takto označujú médiá startup Panza Robotics. Vyvíja autonómneho štvornohého kráčajúceho robota Artaban. Za projektom stojí vyštudovaný strojár, konštruktér, nadšenec robotiky. So svojim tímom aktuálne pracuje na prototypovaní robota, a pripravuje spustenie jeho malosériovej výroby. V budúcnosti chce robota na Slovensku nielen vyvíjať, ale aj vyrábať. Hovorí, že v priebehu niekoľkých rokov sa budú diať v oblasti robotiky zásadné zmeny. O nich, ale aj o ďalších víziách a plánoch spojených s konceptom Artaban sme sa rozprávali s CEO Panza Robotics Radoslavom Balajkom. Viac

Marek Mičunda: Digitalizácia vie presne identifikovať kde vás tlačí päta

Autor: Aktuálne
Ako digitalizujú v spoločnosti SKL Mechanic? Systematicky, efektívne a inšpiratívne. V segmente malých a stredných podnikov asi ťažko nájdete na Slovensku podnik, ktorého riadenie a výroba by boli zdigitalizované a zintegrované v takom rozsahu. Minulý rok podnik ukončil projekt inteligentného digitálneho a výrobného ekosystému. Je príkladom podniku, ktorý si svoju digitalizačnú stratégiu pripravil v spolupráci s konzultantom z externého prostredia a s podporou vedenia podniku. V prevádzkach so sériovou a kusovou výrobou dnes zamestnáva 160 pracovníkov. O tom, ako v podniku pristupovali k digitalizácii, čo bolo jej zámerom, ako viedli ľudí transformáciou riadenia a výroby, sme sa rozprávali s architektom riešení, externým konzultantom Marekom Mičundom. Viac