Viac ako jedna tretina aktívnej pracovnej sily EÚ nemá žiadnu alebo len veľmi nízku úroveň digitálnych zručností. Aj to je jeden z dôvodov prečo digitalizácia podnikov nepostupuje v dostatočnom tempe. Bez zamestnancov s potrebnými zručnosťami nie je možné podniky digitálne transformovať. Odborníci z praxe a univerzít sa rozhodli tento stav zmeniť. Inšpirovaní švédskym vzdelávacím programom Ingenjör 4.0, na základe potrieb slovenských podnikov, pripravujú modulárny vzdelávací program ING 4.0. O ňom sme sa rozprávali s Martinom Morháčom, členom vedenia klastra Industry4UM, zástupcom autorského tímu programu.
Aktuálne priemyselné trendy zvyšujú požiadavky na zručnosti odborných zamestnancov podnikov. Čo podnikom v tejto oblasti podľa vás chýba?
Industry4UM robí už 6 rokov pravidelné prieskumy stavu digitalizácie priemyslu na Slovensku. Tie prinášajú zistenia o dlhodobo veľmi nízkej úrovni znalostí z oblasti digitalizácie v podnikoch. Zamestnancom chýbajú potrebné zručnosti, v podnikoch sa nebudujú digitalizačné tímy. Dnes je samozrejmé, že firmy majú svoju údržbu, majú IT oddelenie, tí väčší majú lean manažérov… Len ojedinele však vo firmách nájdete digitálnych manažérov a oddelenia digitalizácie, ktorých primárnou úlohou je hľadanie príležitosti ako zlepšiť podnikanie firmy, jej tržné i vnútorné fungovanie aplikovaním digitálnych technológií.
Akú rolu v procese vzdelávania pre potreby digitalizácie zohráva vedenie podniku?
Zásadnú. Top manažment a komplexne celý manažment firmy sa do procesov digitalizácie musí nutne zapojiť. Čo vnímam ako problém, a podniky musia v tomto zmysle zmeniť svoje myslenie, je fakt, že sa nedá spoliehať na dodávateľa, ktorý príde zvonku, a všetko vyrieši. V tejto úlohe je podnikový manažment nenahraditeľný. Nikto nerozumie biznisu a vnútorným pomerom vo firme tak, ako ľudia z jej vnútra. A rovnako kľúčový je manažment každého podniku aj v otázkach rozvoja svojich pracovníkov. Žiaľ, v našej praxi narážame na skutočnosť, že potreba digitálnych zručností a ich systematické rozvíjanie sú stále podceňované. Aj z tohto dôvodu je potrebné zmeniť myslenie a prístup priemyselných podnikov k týmto otázkam.
Martin Morháč,
člen vedenia klastra Industry4UM, zástupca autorského tímu programu ING 4.0.
Ako je tematicky koncipovaná výučba, a ako sa vám darí pracovať na obsahu?
So spokojnosťou konštatujem, že úspešne. Tematicky je obsah postavený na požiadavkách formulovaných zástupcami priemyselných podnikov. Pýtali sme sa na ich potreby a priority v prieskume, diskutovali sme s nimi o oblastiach, v ktorých potrebujú podporiť znalosti zamestnancov. Zástupcovia podnikov vybrali päť základných tém, ktoré sa teraz snažíme obsahovo naplniť. Na ich základe máme v súčasnosti spracované osnovy 4 pilotných modulov, na osnove posledného modulu sa pracuje. Vytvorili sme Radu expertov vzdelávania ING 4.0, ktorá je zostavená zo zástupcov priemyslu. V súčasnosti má rada 18 členov. Jej poslaním je formulovať obsahové požiadavky a kontrolovať ich plnenie. Aktuálne pripomienkuje osnovy a v najbližších dňoch zahájime spracovania detailov výuky. Som presvedčený, že v priebehu tejto jesene začneme so vzdelávaním.
Pilotné moduly ING 4.0:
- Digitálna transformácia priemyselného podniku, inteligentné výrobky, priemyselný internet vecí
- Senzory, zber dát, ich analýza a strojové učenie
- Robotika a pokročilá robotika
- Logistické systémy, logistické reťazce a automatizovaná logistika
- Inteligentná údržba
Garantom odbornosti obsahu modulov je prípravný tím, kto je jeho súčasťou?
Obsah jednotlivých kurzov, modulov je vytváraný 5 člennými tímami. Základ tvoria zástupcovia technických univerzít, jeden zástupca praxe a moderátor zastupujúci Industry4UM. Prvým krokom pri príprave modulu je spracovanie zadania, pripravené zástupcami Rady expertov. Na jeho základe sa kreuje tím, ktorý svojou odbornosťou vytvára predpoklady naplniť kvalitatívne očakávania priemyslu. Tím spracoval návrh osnovy, ktorý schváli Rada expertov, a následne pripraví detailný obsah vzdelávanie. Veľký dôraz v obsahu kladieme na rozoberanie konkrétnych use casov a už aplikovaných praktík. Vzdelávanie sa spustí až po schválení detailne pripravenej výuky Radou expertov.
Do akej miery je vzdelávací program ING 4.0 inšpirovaný švédskym modelom? Preberáme ho ako celok, alebo len niektoré časti?
Švédsky program Ingenjör 4.0 je pre nás inšpiráciou vo viacerých smeroch. V prvom rade nám dodal guráž, že takáto forma vzdelávania má zmysel a niekde to naozaj aj funguje. Prebrali sme niektoré odskúšané prístupy ako napríklad 20 hodinový rozsah kurzov, zameranie niektorých kurzov a podobne. Na druhej strane v metodike sa dosť líšime, kým švédsky koncept je postavený na formáte e-learningu, my sa zameriavame na priamu výuku.
Prečo ste postavili metodiku výučby inak ako ju používa osvedčený švédsky program?
Našim zámerom je vytvoriť kvalitný a efektívny spôsob vzdelávania. Švédsky model je postavený na e-learningu. Úspešnosť ukončovania e-learningového vzdelávania je vo všeobecnosti pomerne nízka. Ďalším dôvodom je náš pridaný zámer, a to je posilňovať väzby a spoluprácu medzi univerzitami a priemyslom. Osobne som presvedčený, že táto forma je v súčasných podmienkach pre nás najvhodnejšia. V tejto súvislosti je potrebné upresniť cieľ vzdelávania, ktorým nie je vychovávanie špecialistov, na to slúži vysokoškolské vzdelávanie. Pracovník, ktorý ukončí tému ING 4.0 by mal mať prehľad v potrebách a možnostiach riešenia situácií vo svojom podniku, mal by byť schopný formulovať svoje požiadavky pre dodávateľov, vedieť posúdiť predkladané alternatívy riešení. Takto je koncipovaný obsah a metodika kurzov.
