Marek Mičunda: Digitalizácia vie presne identifikovať kde vás tlačí päta

Autor: 27. apríla 2022Aktuálne

Ako digitalizujú v spoločnosti SKL Mechanic? Systematicky, efektívne a inšpiratívne. V segmente malých a stredných podnikov asi ťažko nájdete na Slovensku podnik, ktorého riadenie a výroba by boli zdigitalizované a zintegrované v takom rozsahu. Minulý rok podnik ukončil projekt inteligentného digitálneho a výrobného ekosystému. Je príkladom podniku, ktorý si svoju digitalizačnú stratégiu pripravil v spolupráci s konzultantom z externého prostredia a s podporou vedenia podniku. V prevádzkach so sériovou a kusovou výrobou dnes zamestnáva 160 pracovníkov. O tom, ako v podniku pristupovali k digitalizácii, čo bolo jej zámerom, ako viedli ľudí transformáciou riadenia a výroby, sme sa rozprávali s architektom riešení, externým konzultantom Marekom Mičundom.

Mohli by ste nám predstaviť spoločnosť SKL Mechanic? 

Ako firma nemáme vlastný produkt. Sme subdodávateľom pre rôzne firmy v rámci Slovenska, Talianska, Nemecka, Francúzska. Zaoberáme sa sériovou výrobou dielcov a zostáv pre posilňovacie stroje. Jedná sa zväčša o výrobné zákazky v dávkach od 100 po niekoľko tisíc kusov mesačne. Zaoberáme sa však aj kusovou výrobou. Vyrábame menšie množstvá napríklad remeníc či hriadeľov. Venujeme sa tiež výrobe špecializovaných zariadení, ktoré sú zložené zo stovky dielov, ako sú rôzne plošiny, špecializované vozíky alebo chladiace zariadenia. Sme schopní robiť množstvo procesov – od delenia a pálenia cez ohýbanie, vŕtanie, CNC frézovanie, sústruženie, zváranie, montáž až po finálne lakovanie. Jedná sa o rôznorodú strojársku výrobu. Počas minulého roka prešlo našou výrobou cez 20 000 výrobných zákaziek a približne 150 000 operácií.

V akom štádiu digitalizácie sa nachádzate? Aké projekty ste zatiaľ realizovali?

Minulý rok sme ukončili veľký projekt digitalizácie a automatizácie, zameraný na komplexné a inteligentné riešenie digitálneho a výrobného ekosystému. Projekt spočíval v nasadení kyber-fyzikálneho systému a automatizovanej linky. Jedná sa o aplikáciu viacerých softvérových riešení, senzoriky, robotiky a strojov do jednotného kyber-fyzikálneho systému. Ak by som ich mal opísať procesne, tak sme prešli od CRM, kalkulácii cien, CAD, PLM, TPV, skladového hospodárstva, plánovania výroby, CAMu, nestingu až po úplne nové platformy ako zber dát zo strojov, zber dát o spotrebe energií, či zber dát o polohe výrobkov RTLS, riadenie automatizovanej linky a digitálne dvojča.

Čo bolo zámerom vybudovania digitálneho výrobného ekosystému?

Po dlhej príprave sme chceli docieliť to, aby všetky systémy boli navzájom prepojené, a dáta medzi nimi tiekli bez zbytočných zásahov človeka. Tým sme chceli zabezpečiť, aby ľudia neboli prepisovači dát, ale aby sa posunuli k lepšiemu využívaniu dát v prospech firmy. Napríklad pri vypaľovaní jednoduchého výpalku rovnaké dáta zadávalo a prepisovalo 6 až 7 ľudí, kým sa daný výpalok vyrobil. Dnes je to tak, že vstupné dáta sa zadajú raz, tieto dáta putujú na všetky oddelenia, a prenášajú sa cez viaceré systémy až do stroja. Od CRM, PLM, TPV až do softvéru na tvorbu páliacich plánov a do stroja.

Chceli sme docieliť to, aby všetky systémy boli navzájom prepojené, a dáta medzi nimi tiekli bez zbytočných zásahov človeka.

Čo bolo impulzom pre naštartovanie digitalizácie?

Chaos. Ale aj snaha zobrať ľuďom ťažkú manuálnu činnosť.

Než ste sa dostali do súčasného stavu, čím ste si prešli?

Neviem, či sa dá povedať, že niekedy bude všetko fungovať úplne dokonale, ale snažíme sa približovať k tomuto stavu. Asi ako prvé, čo sme museli urobiť, bolo správne zadefinovanie požiadaviek. Museli sme si sadnúť s každým jedným oddelením vo firme, a zistiť ako pracujú, procesne a dátovo. Aké procesy u nich prebiehajú, aké dáta a kde zadávajú, ktoré dáta prepisujú, ktoré dáta nemajú k dispozícii a potrebovali by ich. Následne sme začali tvoriť mapu a dátovú štruktúru, čo by sme potrebovali zbierať a vyhodnocovať. Samozrejme sme sa snažili zisťovať aj aké sú najnovšie trendy a riešenia na trhu. Keď sme už mali takúto skladačku hotovú, museli sme to dať na papier a vytvoriť tak zadanie pre celý projekt.

Čo boli pre vás zatiaľ tie najväčšie výzvy, ktoré ste museli prekonávať?

Najväčšiu výzvu, ktorú sme museli prekonávať opíšem jedným slovom – ľudia. Naši pracovníci, najmä výkonní pracovníci. Každý mal svoje predstavy, a nie všetci boli ľahko „prenastaviteľní“, aby videli cieľ, a nie koľko času to zaberie.

Zohrával pri tom rolu aj vnútorný odpor voči zmenám?

Určite. Paradox je, že sme si mysleli, že najviac odporu bude vo výrobe. Opak bol však pravdou. Ľudia vo výrobe boli najviac naklonení zmenám  a novým myšlienkam. Ťažšie to bolo na oddeleniach prípravy výroby, skladoch, plánovania výroby. Tu bol odpor voči zmenám citeľný. Niektorí sa vždy snažili nájsť argumenty, prečo to takto nepôjde, a čo je na tom zlé. Stále sa našli nejaké extrémne prípady, v ktorých funkčnosť daných softvérov a procesov nebola vyhovujúca. Týmto pracovníkom sme zadali úlohy vyhodnotiť v percentách, v koľkých prípadoch problém môže nastať. Zväčša sme sa dopracovali k odpovedi pod 5%. Ako príklad môžem uviesť vnútorný odpor proti nasadeniu automatizovaného softvéru na tvorbu páliacich plánov. Chceli sme tým nahradiť viacerých pracovníkov a ich ručnú prácu pri tvorbe páliacich plánov, a nahradiť túto činnosť automatickým systémom. Pri diskusiách sme dostali odpoveď, že sa to takto nebude dať, lebo sú špecifické výrobky, ktoré kvôli kvalite musia byť otočené po vlákne alebo naopak. Výsledok? Zistilo sa, že opisovaná situácia nastáva len pri dvoch výrobkoch z tisíc.

Najväčšiu výzvu, ktorú sme museli prekonávať opíšem jedným slovom – ľudia.

Ako máte digitalizáciu organizovanú? Kto je lídrom?

Ak poviem, že do digitalizácie máme zapojených skoro všetkých zamestnancov, nebude to ďaleko od pravdy. Asi by to nešlo nejako obísť, nakoľko každé oddelenie musí zadávať, resp. spracúvať dáta. Samozrejme sú lídri, ktorí musia potiahnuť na seba viac zodpovednosti. Kľúčové rozhodnutia však robí úzky tím, zložený z majiteľov, vedúceho TPV, plánovača výroby, IT administrátora, a v prípade nutnosti vedúcich daného pracoviska.

Akým spôsobom rozvíjate digitalizačné znalosti a zručnosti pracovníkov?

V zásade sú dva spôsoby. Prvý je externý, snažíme sa využívať externých špecialistov a druhý je interný, kedy sa niekto z nášho tímu vyškolí na konkrétne využívanie niektorého systému, resp. procesu, a odladí to na naše podmienky, a až potom školí ostatných.

Akú rolu hrá v procesoch digitalizácie manažment? Aký význam pripisuje digitalizácii?

To je asi kľúčové. Bez toho, aby boli majitelia, ktorí v našom prípade podnik aj riadia, presvedčení o dôležitosti digitalizácie, by to nešlo. Nedokázal by sa vytvoriť dostatočný tlak zhora. Práve tlak zhora, a to, že majitelia boli vnorení do problematiky,  bolo veľmi nápomocné práve pri kladení odporu niektorých zamestnancov.

Ako ovplyvnila digitalizácia hierarchiu a štruktúru vo firme?

Niektoré posty zanikli a naopak, niektoré posty vznikli. Taktiež to malo vplyv na výmenu niektorých vedúcich oddelení a pracovísk. Zbieranie dát a ich vyhodnocovanie vám vie odhaliť problém, ukáže potrebu pre výmeny niektorých ľudí. Tieto zmeny ešte stále prebiehajú, ale dáta nám už potvrdzujú, že vytiahnutím niektorých ľudí na vyššie posty dochádza k zvýšeniu efektivity na danom oddelení. Ako príklad môžem uviesť zmenu vedúceho na oddelení, ktoré priemerne dosahovalo obrat cca 30 000 eur. Po prepočtoch kapacít zdrojov na tomto oddelení sme sa dostali na číslo 62 000 eur, ktoré je oddelenie schopné dosiahnuť pri 100% využívaní všetkých zdrojov. Rozdiel bol signálom, že niečo na oddelení nefunguje správne. Po určitom čase sme dospeli k rozhodnutiu  vedúceho oddelenia vymeniť. Za posledné 3 mesiace toto oddelenie dosahuje obrat 45 000 eur pri rovnakom personálnom a strojovom obsadení. Aj tu cítime ešte rezervy, ktoré dokážeme analyzovať na základe dát a následne o nich diskutovať s vedúcim oddelenia.

Bez toho, aby boli majitelia presvedčení o dôležitosti digitalizácie, by to nešlo.

Aké prínosy vám digitalizácia prináša?

Sú tu dve roviny. Prvá je ekonomická, to je to, čo som vysvetlil pred chvíľou. Digitalizácia vie presne identifikovať kde vás tlačí päta a kde je potrebné sa zamerať. Pri tejto rovine je veľmi podstatné vedieť správne interpretovať dáta. Práve interpretácia dát, a rozhodovanie na ich základe, by malo byť cieľom digitalizácie. V tomto si myslím, že veľa firiem zlyháva. Nakoľko nemajú ľudí, ktorí by sa takýmto veciam dokázali venovať, a zväčša sa rieši len operatíva a nie predikcia. Druhá rovina je veľmi ťažko ekonomicky hodnotiteľná. Je to akýsi pocit, že zrazu ľudia a jednotlivé oddelenia pracujú spolu a nie každé samostatne. Asi si viete predstaviť bežný stav, kedy dostanete odpoveď  ´nemohli sme to expedovať, lebo to nebolo nalakované, lakovňa to nemohla urobiť, lebo neprišli všetky diely načas do zvarovne. Dva diely sa nevyrobili, lebo chýbal materiál. Technológ zle zadefinoval materiál´ atď. Digitalizácia síce nedokáže vyriešiť všetky tieto problémy, ale vo veľmi výraznej miere dokáže znížiť chybovosť a zrýchliť celý proces výroby.

Čo máte v pláne v najbližšej budúcnosti?

Aktuálne sa sústreďujeme na prácu s dátami. Najväčší tlak pociťujeme na obchodnom a nákupnom oddelení. Neustále naceňovania, preceňovania a kalkulácie. Aj tu digitalizácia pomáha, hlavne v rýchlom importe nových cien materiálu a rekalkulovaní voči predajným cenám. Popri týchto veciach sa zameriavame aj na efektivitu a výtlak jednotlivých oddelení. Súvisí s tým aj pripravovaná „mzdová reforma“. Aktuálne sme v testovacej fáze, kedy odlaďujeme nový mechanizmus výpočtu miezd. Práve dáta v nej zohrávajú kľúčovú rolu. Tu sme sa museli vrátiť na úplný začiatok. Môže sa zdať, že je to banalita, ale pokiaľ chceme spustiť nový mzdový systém, potrebujeme vymeniť dochádzkový systém za modernejší a prestaviť procesy, ktoré podliehajú dochádzke zamestnancov. Cieľom celého je mať pripravené výplaty do 5. dňa nasledujúceho mesiaca a hlavne, odmeniť oddelenia a ľudí, ktorí sa najviac podieľali na výsledku firmy. Toto by sme chceli následne vnoriť aj do digitálneho ekosystému.

Prečo sa chcete venovať práve tejto téme?

Všetci asi vedia aké ťažké je nájsť schopných ľudí. Tu sme sa zhodli na tom, že schopní ľudia dokážu potiahnuť firmu aj vtedy, keď je pretlak práce, ale aj keď jej je nedostatok. Veľmi podstatné je správne ich motivovať. Jedna z motivácii je aj férové a spravodlivé odmeňovania za to, čo dané oddelenia a ľudia pre firmu robia, a tu sa opäť dostávame k dátam.

Čo by ste chceli poradiť tým, ktorí ešte nie sú v digitalizácii tam kde ste vy, na čo by mali klásť dôraz a čoho by sa mali vyvarovať?

  • Veľa firiem robí chybu už v úvode. Postavia si prvú bariéru na presviedčaní, že sú tak špecifickí a ich fungovanie je tak odlišné, že nenájdu nič, čo by im v tom dokázalo pomôcť. Z mojich skúseností to je presný opak. Veľa procesov a postupov funguje rovnako a štandardne. Ak to tak nie je, tak to môže byť práve príčina problémov, ktoré firmy majú. Samozrejme, tu treba mať veľkú mieru odvahy robiť aj nepopulárne kroky a zmeny aj na dôležitých postoch, a niekedy aj vymeniť kľúčových ľudí. Môžete zistiť, že práve títo ľudia, môžu brzdiť rozvoj digitalizácie a koniec koncov aj firmy
  • Stanovte si cieľ digitalizácie, čo má priniesť. Aké problémy vám má vyriešiť
  • Skúste si vnútorne popísať vaše procesy, ako fungujú a čo vám nefunguje. Toto dokážu firmy urobiť zväčša aj sami, len rozhovorom s kolegami a zadarmo. Ideálne však je, ak si to zoberie na starosť vedenie, resp. manažment
  • Pripravte si zoznam, aké systémy a na čo sú vo vašej firme využívané. Aké majú výhody, a naopak, v čom majú nedostatky
  • Urobte si prehľad o dostupných riešeniach digitalizácie a zamerajte sa na tie, ktoré vám z najväčšej časti pokrývajú vaše požiadavky
  • Vytvorte si tím ľudí vo firme, ktorým vytvoríte časový priestor, aby sa mohli školiť na aplikovanie digitalizácie
  • Nie vždy najdrahšie riešenie musí priniesť najviac „ovocia“. Zamerajte sa na tie, ktoré vám prinesú najviac za málo prácnosti pri zavádzaní
  • Snažte sa o prepájanie procesov a ich digitalizáciu
  • Snažte sa o prepájanie existujúcich a nových systémov tak, aby ste vytvorili plynulý dátový tok. Tu platí pravidlo, že dáta a informácie zadávame len raz, následne ich len posúvame a interpretujeme

Ďalšie referenčné príbehy nájdete aj vo videozázname z diskusného fóra: Kľúče od digitálnej transformácie držia v rukách manažmenty.