Lucia Lednárová Dítětová: Automobilový a strojársky priemysel potrebujú revolúciu zručností

Autor: 25. March 2022May 3rd, 2022News, TOP articles

Tempo technologických zmien je bezprecedentné. Vyžaduje si vzdelanejších a odborne zdatnejších zamestnancov, pripravených flexibilne reagovať na dynamický vývoj. Automobilový a strojársky priemysel čelí v týchto súvislostiach mnohým výzvam – od zvyšovania atraktivity technických predmetov, cez intenzívnejšie prepojenie vzdelávania s praxou, až po rozvíjanie nových zručností zamestnancov. Sektorová rada pre automobilový priemysel a strojárstvo vypracovala pre oba priemyselné segmenty Stratégiu ľudských zdrojov vo výhľade do roku 2030. O jej obsahu sme sa rozprávali s PaedDr. Luciou Lednárovou Dítětovou, tajomníčkou Aliancie sektorových rád a manažérkou úseku trhu práce a ľudských zdrojov spoločnosti Trexima.

Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých je najviac pracovných pozícií ohrozených pôsobením Industry 4.0. Ktoré povolania v sektore zasiahne vplyv inovácií najviac? Vznik ktorých môžeme v nasledujúcich rokov očakávať?

Približne dve tretiny pracovných miest v sektore možno charakterizovať vysokým rizikom nahradenia technológiami v najbližších 20-tich rokoch. Celkovo bude možné nahradiť technológiami až 71 % pracovných činností v súčasnosti vykonávaných zamestnancami. Nie je to však negatívny proces z pohľadu ľudských zdrojov. To, že nejaká činnosť môže byť nahradená technológiou ešte neznamená, že aj reálne bude. A ak aj bude nahradená technológiou, neznamená to nevyhnutne zánik pracovného miesta a prepustenie zamestnanca. Základné trhové princípy, náročnosť investícií a zisková motivácia podnikov bude v skutočnosti brániť tomu, aby automatizácia a robotizácia mali extrémny nárazový vplyv na trh práce a zamestnancov, a prechod na nové technológie bude v dlhodobom horizonte kontinuálny a plynulý.

Sektorové rady

sú dobrovoľné nezávislé profesijné združenia odborníkov reprezentujúce monitorovanie potrieb trhu práce v príslušných sektoroch národného hospodárstva a ich prenos do systému celoživotného vzdelávania.

Inovačné trendy budú v nasledujúcom období významne vplývať na jednotlivé zamestnania, pozície a pracovné činnosti v sektore. Ako sa budú meniť pod ich vplyvom?

Napriek neustálemu vplyvu automatizácie, robotizácie a digitalizácie sa v horizonte do roku 2030 nepredpokladá masívny zánik zamestnaní, predpokladá sa však neustále znižovanie objemu práce na pozíciách s nižšou kvalifikáciou (napr. nastavovači, nástrojári, obrábači, a pod.), prípadne transformácia a kumulácia pracovných činností v týchto zamestnaniach. V súvislosti s tým je nevyhnutné uviesť, že automobilový a strojársky priemysel už dnes potrebujú tzv. „revolúciu zručností“. Čelia mnohým výzvam, medzi inými aj prilákaniu tzv. „talentov budúcnosti“ a potrebe prepojenia vzdelávacieho systému s aktuálnymi požiadavkami trhu práce. Dlhodobým problémom tohto sektora je zabezpečenie kvalifikovaných zamestnancov na pracovné miesta, ktoré sú ovplyvňované inovačnými procesmi. Analýzy ukazujú, že vďaka automatizácii a digitalizácii vzniknú nové pozície s vyššou pridanou hodnotou, vyššími nárokmi na kvalifikáciu pracovnej sily, a vyžadujúce transdisciplinárne vedomosti a zručnosti.

Zamestnania, ktorých vznik možno v horizonte 2030 očakávať:

  • Špecialista IT v automobilovom priemysle
  • Špecialista SMART mobility
  • Špecialista optimalizácie, riadenia a kvality práce
  • Technológ Priemysel 4.0
  • Špecialista robotizácie, digitalizácie a umelej inteligencie
  • Špecialista na kybernetickú bezpečnosť
  • Špecialista na virtuálne prototypy
  • Špecialista v oblasti nanotechnológií
  • BIG DATA analytik (priemyselný)
  • Konštruktér reverzného inžinierstva
  • Špecialista užívateľskej skúsenosti
  • Inžinier pre digitálnu výrobu
  • Odborník na prediktívne údržbové systémy
  • Odborník na digitálnu biomimetickú výrobu
  • Špecialista na systémy virtuálnej reality
  • Špecialista na simulácie
  • 3D operátor
  • 3D laborant/metrológ
  • Testovací jazdec
  • Technik protokolov vozidlo-X
  • Špecialista environmentu

Ako začať pracovať na radikálnej zmene zručností zamestnancov a ako pripravovať tých, ktorí budú na trh práce prichádzať?

Formálne vzdelávanie dnes nedokáže reagovať dostatočne rýchlo na inovačné zmeny. Ak teraz začneme v rámci akčného plánu so zavádzaním zmien do systému formálneho vzdelávania, príchod prvých absolventov na trh práce v rámci stredných škôl môžeme očakávať v roku 2026, pri vysokých školách v roku 2031. Problematika vzdelávania však nie je len problematikou formálneho vzdelávania. Významnú úlohu má najmä systém ďalšieho vzdelávania dospelých, ktorý má za úlohu špecializovať a doškoľovať súčasných zamestnancov. Vzdelať ich na nové prístupy k rýchlej reakcii na inovácie v produkčnom procese s cieľom získať nové kompetencie a odborné zručnosti. Ďalšie vzdelávanie dospelých je tak cestou na zabezpečenie rýchlejšej reakcie a potrebných ľudských zdrojov. Sektorová rada pre automobilový priemysel a strojárstvo vyvíja aktivity aj vo vzťahu k zvyšovaniu kvality formálneho systému vzdelávania zapájaním expertov do kurikulárnej reformy, presadzovaním zmien v obsahu vzdelávania zmenou štátnych a školských vzdelávacích programov.

 PaedDr. Lucia Lednárová Dítětová

Ak teraz začneme so zavádzaním zmien do systému formálneho vzdelávania, príchod prvých absolventov na trh práce v rámci stredných škôl môžeme očakávať v roku 2026, pri vysokých školách v roku 2031.

Ako sú zamestnanci podnikov pripravení reagovať na aktuálne potreby automatizácie, robotizácie a digitalizácie?

U zamestnancov, ktorí pôsobia na trhu práce už dlhodobejšie sa prejavujú dopady veľmi nízkej účasti nášho obyvateľstva na ďalšom vzdelávaní dospelých oproti európskemu priemeru. T.j. obnova vedomostí a zručností, zmena kompetencií nie je automatickou záležitosťou. Ten kto čaká, že sa zamestnávateľ postará o jeho pripravenosť na inovačné procesy už dnes zaostáva. Najväčší hendikep pociťujeme v digitálnych zručnostiach. Musíme si uvedomiť, že žijeme v exponenciálnej dobe. Podľa niektorých štúdií, v roku 2030 bude 6 ľudí z 10 robiť v profesii, ktorá aktuálne neexistuje. Pridanú hodnotu budú mať pre firmy ľudia, ktorí sa pravidelne vzdelávajú, majú k celoživotnému vzdelávaniu pozitívny vzťah, niečím sa odlišujú a sú flexibilní na nové podmienky.

Akí absolventi dnes vstupujú na trh práce, sú dostatočne pripravení na potreby praxe?

Školstvo dnes nie je nastavené na dynamiku zmien, ktoré prinášajú inovácie a technologické zmeny. Takýto prístup je dlhodobo neudržateľný. Chýba nám pružnosť v zmene obsahu vzdelávania a najmä definovanie kvalitných výkonových štandardov. Absolvent prichádzajúci na trh práce len výnimočne spĺňa očakávania a reálne požiadavky zamestnávateľa, často potrebuje zaškolenie, preškolenie alebo iný druh vzdelávania. V súčasnosti významne absentuje kombinácia rozvoja mäkkých a tvrdých zručností. V mäkkých zručnostiach im chýba schopnosť učiť sa od inšpiratívnych ľudí, ktorí niečo dosiahli (zážitkové učenie), učiť sa cez model formulovania excelentnosti, schopnosť pracovať v tíme, komunikovať, či schopnosť adaptácie a prispôsobenie sa prostrediu. Z tvrdých zručností je potrebné zvýšiť odbornú úroveň v oblasti programovania, v oblastiach Big data, Cloud, Smart Technologies, 3D tlače, či nových materiálov.

Aký je v sektore podiel pracovných miest z pohľadu kvalifikácie a ako vyzerá situácia z pohľadu absolventov?

V sektore je podpriemerný podiel pracovných miest s potrebou vysokej kvalifikácie. Z celkového počtu pracovných miest v sektore tvoria 13 % manažérske pozície a pozície pre špecialistov. Ich podiel však za posledných 10 rokov vzrástol o 3 p. b. Sektor je spolu s obchodom najvýznamnejším zamestnávateľom pracovných síl so stredoškolským vzdelaním, až 79 % zamestnancov má stredoškolské vzdelanie. Podiel vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v sektore však rastie. Za 8 rokov vzrástol ich podiel o 1 p. b. na súčasných 21 %, a v súvislosti s inovačnými trendmi sa predpokladá, že tento trend bude pokračovať aj v najbližších rokoch. V období rokov 2022 – 2025 bude v sektore potrebných približne 32 – 37 tisíc zamestnancov nad rámec v súčasnosti pracujúcich osôb. Približne 60 % pracovných príležitostí bude vytvorených náhradou pracovných síl. Z absolventov, ktorí prídu na trh práce z korešpondujúcich odborov vzdelania do roku 2025 sa však očakáva, že len približne 13 tisíc z nich sa uplatní v tomto sektore, a aj z týchto dôvodov bude sektor čeliť nedostatku pracovných síl aj v budúcnosti.

Školstvo dnes nie je nastavené na dynamiku zmien, ktoré prinášajú inovácie a technologické zmeny. Takýto prístup je dlhodobo neudržateľný.

Súčasťou stratégie ľudských zdrojov sú aj opatrenia na naplnenie potrieb trhu práce kvalifikovanými zamestnancami. Priblížte nám ich.

Návrh sektorových opatrení na zabezpečenie kvalitných a konkurencieschopných ľudských zdrojov v súlade s vývojom trhu práce a inováciami je vypracovaný formou sektorových opatrení, a reflektuje potreby sektora v piatich – pre sektor automobilového priemyslu a strojárstva – významných vývojových trendoch. V rámci týchto trendov boli následne zadefinované sektorové opatrenia a aktivity na ich implementáciu.

  Vývojové trendy

 

Opatrenia
1.          Automatizácia, robotizácia a digitalizácia výrobných procesov, zariadení, služieb a pripravenosť pracovnej sily na dynamiku týchto zmien Centralizácia ďalšieho vzdelávania dospelých a flexibilná reakcia tohto druhu vzdelávania na potreby zamestnávateľov a trhu práce.
Zaradenie predmetov orientovaných na informačné technológie, programovanie, 3D, Big data, Cloud, Smart Technologies, 3D tlač, nové materiály do prípravy pre trh práce.
2.          Flexibilné reagovanie na krízové zmeny, zachovanie a rešpektovanie bezpečnosti vo všetkých procesoch automobilovej výroby a strojárstva Systémové zainteresovanie rodičov končiacich žiakov posledných tried základnej školy (8. a 9. ročník) na výbere budúceho povolania.
Implementácia prvkov vnímania bezpečnosti do študijných predmetov, prostredia škôl a výchovy.
3.          Popularizácia a zvyšovanie atraktivity technických povolaní v sektore Vytvorenie optimálnych podmienok na zvyšovanie počtu kvalifikovaných učiteľov technických predmetov na základných a stredných školách.
Vytvorenie optimálnych podmienok na zvyšovanie atraktivity vzdelávania technického zamerania.
4.          Moderný servis flexibilne reagujúci na inovácie v sektore Akreditované vzdelávanie zamestnancov v sektore.
Aktualizácia vybraných študijných odborov vo vzťahu k danej požiadavke.
5.          Rešpektovanie environmentálnych výziev 21. storočia s osobitným zameraním na vývojové tendencie, procesy a materiály v sektore Príprava zamestnancov a budúcich absolventov na problematiku environmentu s osobitým zameraním na nové výzvy 21. storočia v tomto odbore.
Príprava špecialistov na problematiku zameranú na oblasť environmentalistiky.

Sektor čelí problému s nedostatočnou atraktivitou technických povolaní pre mladých ľudí… Aké sú vaše odporúčania ako začať meniť ich postoj?

Nedostatočná atraktivita sektora z pohľadu štúdia a následného uplatnenia sa pre mladých ľudí úzko súvisí so zastaralým vnímaním výroby. Veľa mladých ľudí jednoducho nevie, čo sa deje vo výrobných závodoch, a tým pádom si neuvedomujú, že ide o high-tech priemysel s veľkým kariérnym potenciálom. Výbornou cestou je systém duálneho vzdelávania, v rámci ktorého je takto do systému vzdelávania zapojených množstvo podnikov, a mladí ľudia tak majú možnosť realizovať sa vo výrobnom podniku už počas štúdia. V tejto veci by významne pomohla aj kampaň v médiách zameraná na propagáciu dobrých pracovných podmienok, úspešných zamestnancov a benefitných programov u zamestnávateľov. Nevyhnutnosťou na dosiahnutie zmeny je prístup pedagógov a škôl k technickej výchove, a vzťahu k technickým zručnostiam na úrovni materských a základných škôl.

 

V podnikoch začína silnieť dopyt po celoživotnom vzdelávaní, dovzdelávaní inžinierskych zamestnancov, aby dokázali flexibilne reagovať na potreby praxe? Ako ich v tom podporiť?

Zo štúdie realizovanej pre Asociáciu priemyselných zväzov a dopravy (APZD) vyplynulo, že takmer 63 % zamestnávateľov uviedlo, že ďalšie vzdelávanie zamestnancov je pre nich mimoriadne dôležité, je to základ ich úspechu. Z pohľadu zamestnávateľov by ďalšiemu vzdelávaniu zamestnancov výrazne pomohli dotácie pre zamestnávateľa. Okrem finančnej stránky zamestnávatelia pociťujú pri ďalšom vzdelávaní zamestnancov ďalšie praktické prekážky. Medzi najčastejšie problémy patril nedostatok požadovaných a kvalitných kurzov. Je tu potreba centralizácie ďalšieho vzdelávania dospelých a flexibilnej reakcie tohto druhu vzdelávania na potreby zamestnávateľov a trhu práce, vrátane potreby vytvorenia legislatívneho rámca definujúceho podmienky a procesy ďalšieho vzdelávania pracovníkov, resp. podnikového vzdelávania.

Veľa mladých ľudí jednoducho nevie, čo sa deje vo výrobných závodoch, a tým pádom si neuvedomujú, že ide o high-tech priemysel s veľkým kariérnym potenciálom.

Predpokladom kvalitnej prípravy absolventov pre prax je zvyšovanie počtu kvalifikovaných učiteľov technických predmetov naprieč všetkými úrovňami vzdelávania. Ako to docieliť, kde začať?

Na Slovensku mnohokrát robíme veci tak, že pravá ruka nevie čo robí ľavá. Na to, aby sme zrealizovali reformu vo vzdelávaní, musíme mať na túto reformu pripravených a motivovaných učiteľov. Nemôžeme predsa meniť obsah kurikula, resp. obsahu vzdelávania, a nemať na tieto oblasti pripravené kvalitné vzdelávanie učiteľov. Či už budúci učitelia alebo učitelia z praxe nevyhnutne potrebujú vzdelávanie zamerané na inovované vzdelávacie postupy, moderné vyučovacie, resp. lektorské zručnosti, ktoré budú prehlbovať vzťah žiaka/študenta k celoživotnému vzdelávaniu, a budú formovať jeho adaptabilitu nielen na trhu práce, ale aj v celospoločenskom kontexte.

Stagnácia je citeľná aj v odbornom vzdelávaní. Učiteľov odborných predmetov, či majstrov odborného výcviku je kritický nedostatok.

Áno, problémom je rigidný pohľad na vstup odborníkov z praxe do vzdelávacieho procesu najmä na stredných školách. Máme kritický nedostatok majstrov odborného výcviku a učiteľov odborných predmetov, a momentálne skôr vytvárame prekážky na ich vstup do výchovno-vzdelávacieho procesu. Zamestnávateľská obec si plne uvedomuje význam pedagogickej kvalifikácie a znalosti didaktiky pre úspech vzdelávacieho procesu. Avšak súčasná ponuka doplnkového pedagogického štúdia (DPŠ) nezodpovedá moderným podmienkam a najmä podmienkam praxe. Príkladom sú špecialisti z výroby alebo prevádzky ochotní po dlhodobej praxi pomôcť s prípravou novej kvalifikovanej pracovnej sily, pričom DPŠ je momentálne viac prekážkou, ako pomocou.

Ako pomôcť s riešením tejto nepriaznivej situácie?

Za nevyhnutné považujeme posilnenie spolupráce a diskusie medzi inštitúciami rezortu školstva, napr. ŠIOV, Metodicko-pedagogické centrum, Štátny pedagogický ústavov a pod. a zástupcami stavovských a profesijných inštitúcií a zamestnávateľmi. Súčasne je potrebné vzdelávať pedagógov aj v spolupráci so zástupcami zamestnávateľov. Rozvíjať spoluprácu medzi konkrétnymi školami a zamestnávateľmi v rámci uplatnenia modifikovaných učebných osnov z oblasti strojárskej výroby a technológií (možnosť korekcie až 30 % učebných osnov) vo vyučovacom procese umožňuje lepšie prispôsobiť absolventov škôl na trh práce.