Firmám chýbajú peniaze aj odborníci na digitálnu transformáciu

Mnohé malé a stredné podniky nevedia, že na Slovensku pôsobia inovačné huby, ktoré im môžu bezplatne pomôcť s digitálnou transformáciou. Členské štáty Európskej únie pochopili, že bez digitálnej transformácie podnikovej sféry neudržia hospodársky rast. Zároveň si uvedomili, že v oblasti digitalizácie existuje veľká nerovnováha medzi veľkými podnikmi na jednej strane a malými a strednými firmami na druhej strane.

Zatiaľ čo veľké korporácie už majú veľa procesov zdigitalizovaných a udávajú smer ďalšieho vývoja, malé a stredné podniky vo väčšine prípadov žijú zo dňa na deň a digitálna transformácia pre nich nie je prioritou. Spoločnosti, ako je napríklad rakúska rodinná šperkárska firma Swarovski, ktorá má dostatočný obrat, aby mohla byť lídrom digitalizácie v tomto segmente, sú skôr výnimkou ako pravidlom.

„Problémom malých a stredných podnikov je, že na digitálnu transformáciu nemajú odborníkov,“ myslí si projektový manažér Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Artur Bobovnický. „Ich prioritou je získavať zákazky a predávať produkciu, aby boli ziskové, čo je v poriadku, ale neuvedomujú si, že z dlhodobého hľadiska – pokiaľ neprejdú digitálnou transformáciou – skôr či neskôr začnú zaostávať za konkurenciou, ktorá si cestu k digitalizácii nájde.“

Firmy zo Spojených štátov, Číny či Japonska sú podľa neho v tejto oblasti ďaleko pred Európou. Napríklad Južná Kórea nalieva do digitalizácie malých a stredných firiem desiatky miliónov dolárov. Vie, že Hyundai si poradí i sám, pomôcť však potrebujú menší hráči.

Inovačné centrá a digitálne poukážky

V oblasti digitalizácie preto začala Európska komisia podnikať viaceré aktivity. K hlavným patrí program Digitálna Európa s rozpočtom 7,5 miliardy eur, ktorý má za cieľ podporovať zavádzanie digitálnych technológií. V rámci programu bola pred dvoma rokmi vyhlásená výzva na zakladanie Európskych centier digitálnych inovácií (EDIH), ktorých úlohou je pomáhať malým a stredným firmám s digitálnou transformáciou. Výzva mala pomerne vysokú odozvu, v rámci únie vzniklo 136 centier, neskôr po druhej, doplňujúcej výzve ich pribudlo ďalších 15. Na Slovensku pôsobí päť inovačných hubov – Slovenské centrum digitálnych inovácií, EXPANDI 4.0, Cassovium, Hopero a HealtHub.

Na financovaní centier EDIH sa 50 percentami podieľa Európska komisia a 50 percentami členský štát. V prípade Slovenska idú prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti prostredníctvom Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Každý EDIH má počas trojročného obdobia k dispozícii tri milióny eur, pričom polovicu poskytuje Európska komisia a polovicu štát. Výnimku predstavuje Slovenské centrum digitálnych informácií, ktoré funguje v režime Seal of Excelence a na svoju činnosť má vyčlenených šesť miliónov eur výlučne z národných zdrojov. Na digitalizáciu malých a stredných firiem prostredníctvom inovačných hubov je tak alokovaných dovedna 18 miliónov eur.

Ďalšou aktivitou na podporu digitalizácie malých a stredných firiem sú digitálne poukážky, ktoré sú financované z národného Plánu obnovy a odolnosti. Sú to poukážky na nákup digitalizačných služieb, prostredníctvom ktorých je možné prefinancovať 85 percent z celkových oprávnených výdavkov na projekt. Túto agendu zastrešuje Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá bola poverená Výskumnou a inovačnou autoritou SR. Prvá výzva bola vyhlásená tento rok v auguste (2023). Aj keď ešte nebola formálne ukončená, počet žiadostí už teraz prevyšuje alokované zdroje. Momentálne sa vyhodnocujú, takže koncom roka by mohli byť podporené prvé projekty.

Ako však poukazuje A. Bobovnický, digitálne poukážky sa môžu použiť výlučne iba k nákupu digitalizačných služieb, nie produktov, čo je podľa neho škoda. „Určitým spôsobom ide o duplicitu s inovačnými hubmi, ktoré tiež poskytujú len digitalizačné služby. Pre napredovanie digitálnej transformácie by bolo lepšie, keby si firmy za poukážky mohli nakúpiť konkrétne hardvérové a softvérové riešenia. EDIH by im navrhol riešenie a s využitím poukážky by si ich zaobstarali. Bohužiaľ to tak nie je. Pýtam sa, z čoho potom tie malé a stredné firmy majú financovať svoju digitalizáciu?“

Širokospektrálna pomoc a podpora

Európske centrá digitálnych inovácií sú kontaktné miesta, ktoré boli zriadené s cieľom pomáhať malým a stredným firmám zlepšovať procesy, výrobky a služby s využitím digitálnych technológií. Prevádzkujú ich konzorciá zložené zo spoločností, inštitúcií, združení a univerzít. Poskytujú im viacero typov podpory vo všetkých fázach digitalizácie, ktoré zohľadňujú predmet podnikania daného podniku – či už je to možnosť vyskúšať si digitálne riešenie ešte pred jeho implementáciou, vyhľadávanie zdrojov financovania, školenie odborníkov na digitalizáciu alebo sprostredkovanie  exkurzií do firiem, ktoré už využívajú digitálne riešenia.

Portfólio ponúkaných služieb je obrovské, preto je dôležité vopred konzultovať ich nasadenie s expertmi. Medzi najpoužívanejšie digitálne služby patria cloudové služby, pokročilé dátové analytické služby, umelá inteligencia, strojové učenie, internet vecí, inteligentné siete, úsporné energetické riešenia, robotika, automatizácia, kybernetická bezpečnosť, 5G siete a podobne.

Ako hovorí A. Bobovnický, ktorý je ako zástupca Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry v EXPANDI 4.0 zodpovedný za investičné poradenstvo, je dobré začať dôkladnou analýzou potrieb podniku. Výsledkom by mala byť cestovná mapa digitálnej transformácie, ktorá firme ukáže, aké kroky musí podniknúť, aby dosiahla požadovanú úroveň digitalizácie. Následne má možnosť si vybrané, prípadne odporúčané riešenie otestovať, napríklad formou simulácie v digitálnom dvojčati, ako aj inými metódami. Niektoré centrá majú špecializované testovacie laboratória, kde to možno uskutočniť. Ak sa firma rozhodne investovať do digitalizácie, EDIH jej pomôže nájsť aj najvhodnejší spôsob financovania, či už prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti, európskych štrukturálnych fondov, nenávratných alebo zvýhodnených úverov.

„Príjemcovia pomoci zväčša nedisponujú pracovníkmi, ktorí sú schopní implementovať digitálne riešenia. Aj v tomto im vieme byť nápomocní,“ pokračuje A. Bobovnický. „Napríklad náš EDIH v spolupráci s odborníkmi z praxe a významnými akademikmi pripravil štyri interaktívne výukové programy, ktoré malým a stredným firmám pomôžu preklenúť úskalia digitalizácie.“ Vďaka systému sieťovania sú centrá schopné záujemcom sprostredkovať aj exkurzie do spoločností, ktoré už digitálne aplikácie využívajú v praxi, aby sa na vlastné oči presvedčili, ako u nich prebiehali projekty digitalizácie. Budú mať príležitosť porozprávať sa s ich majiteľmi a manažérmi a opýtať sa ich, na čo si treba dávať pozor, čo by sa dalo urobiť lepšie a podobne.

Firmy nemusia platiť ani cent

Vzhľadom na to, že povedomie o podporných programoch pri digitálnej transformácii je na Slovensku nízke a mnohé firmy netušia, že existujú konzorciá, ktoré im môžu pomôcť, EDIH pristupujú k ich vyhľadávaniu proaktívne. „Naši predajcovia navštevujú potenciálnych kandidátov s ponukou služieb, ktoré sú im v prípade záujmu k dispozícii úplne bezplatne,“ vysvetľuje A. Bobovnický. Pri využití služieb sa im akurát započíta štátna pomoc v rámci schémy de minimis, podľa ktorej môže väčšina podnikov po dobu troch fiškálnych rokov dostať od štátu maximálne 200-tisíc eur.

Každá služba je ocenená určitou peňažnou hodnotou, pričom do štátnej pomoci sa započítava len polovica z nej, keďže peniaze poskytnuté priamo Európskou komisiou nespadajú pod schému de minimis. Ak napríklad firma využije službu za 10-tisíc eur, na ktorej sa 50 percentami podieľa Európska komisia a 50 percentami štát, v registri štátnej pomoci sa jej zaeviduje len päťtisíc eur. Firme tak zostane viac zdrojov na iné aktivity spojené so štátnou podporou. Z tohto hľadiska je pomoc prostredníctvom inovačných hubov výhodnejšia ako v prípade digitálnych poukážok, pri ktorých sa vyžaduje 15-percentná spoluúčasť – to znamená, že podnik pri poskytnutí poukážky v hodnote 10-tisíc eur musí zaplatiť 1 500 eur z vlastných zdrojov.

Rok strateného času a príležitostí

Aj keď Európske centrá digitálnych inovácií vznikli už vlani v septembri, až do októbra tohto roka ani jedno neposkytlo nikomu žiadnu službu. Keďže projekt je plánovaný na trojročné obdobie, stratila sa tak tretina času.

Podľa A. Bobovnického je na vine Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré mesiace nebolo schopné schváliť mechanizmus poskytovania štátnej pomoci. „Formálne tento projekt všetci na ministerstve podporovali, no v skutočnosti sa pri neustálych zmenách projektových manažérov vyhovárali na rôzne pravidlá. Očakávali sme, že vyvinú viac úsilia, aby našli spôsob poskytovania štátnej pomoci, ktorý bude v súlade so všetkými požiadavkami. Až koncom tohto leta sa veci pohli dopredu.“

Oslovené podniky mali o tento projekt veľký záujem, ale kvôli prieťahom so štátnou pomocou a ďalšími formálnymi pravidlami, ktoré vyžaduje poskytovateľ národných zdrojov, má napríklad EXPANDI 4.0 podpísané zmluvy zatiaľ len s tromi zákazníkmi, hoci záujem potvrdilo ďalších približne dvadsať firiem. A. Bobovnický odhaduje, že na celom Slovensku môže byť záujemcov okolo dvesto. „Až teraz začíname podpisovať zmluvy. Rok meškania spôsobil značné morálne škody. Mnohé podniky chceli začať s digitalizáciou, no stále od nás počúvali, že to nejde, lebo ešte nie sú schválené pravidlá štátnej pomoci. Bohužiaľ, časť z nich stratila o pomoc záujem. K dezilúzii došlo i v konzorciách, kalkulovali totiž s vyššou vyťaženosťou svojich zamestnancov, ktorým narýchlo museli zháňať iné uplatnenie. To nadšenie, ktoré bolo na začiatku, je preč, ale  pokračujeme v našej práci.“

Autori: Vladimír Duduc a Ľubomír Jurina, Zdroj: sme.sk