Vzostup robotiky zamestnanosť neznižuje

Autor: 19. júla 2018 5 otázok pre...

Odpovedá:

František Duchoň

vedúci Národného centra robotiky, pedagógom na FEI STU a popularizátorom robotiky

  1. Registrujete požiadavky trhu na charakter, štruktúru a kvalitu vzdelávania v súvislosti s Industry 4.0 a pracujete s nimi?

Určite áno. Postupne ich začíname vnímať čoraz naliehavejšie. Potreby praxe vnímam ako veľmi široké. Pripraviť však komplexného inžiniera na všetky oblasti Industry 4.0 nebude možné. Do budúcna očakávame skôr vznik špecializovaných oblastí ako sú simulácie, robotika, cyber bezpečnosť a iné… Otázkou však ostáva, či naše školstvo dokáže reflektovať tieto požiadavky bez systémových zmien. Na vysokých školách si už nejako poradíme, ale pozrime sa na základné a stredné školy. V zahraničí pracujú s deťmi a približujú im technológie už od 6 rokov. Deje sa toto u nás? Ak chceme mať špičkových technikov, musíme deti motivovať  už v rannom detstve.

 

  1. Čo vidíte ako základné problémy vzdelávacieho systému v súvislosti s prípravou absolventov pre potreby transformácie?

Podľa mňa sa musíme venovať trom základným otázkam. Baviť sa o infraštruktúre, ktorú musíme nastaviť už od prvého stupňa základných škôl a o učiteľoch. Pri nich je potrebné klásť si otázku, či sú adekvátne vzdelaní, majú vhodné podmienky, či sú dostatočne zaplatení? Ďalšou otázkou je odliv mladých ľudí do zahraničia. Dlhodobo nám 15% absolventov stredných škôl po maturite odchádza mimo Slovenska. Otázka znie, s kým tu chceme robiť Industry 4.0? Keď to porovnáme s Českom, kde sa do zahraničia posúvajú ročne 3%, je to skutočne alarmujúce číslo.

 

  1. Kde začať so zmenami vo vzdelávaní?

Ja vidím na univerzite viac problémov. V minulosti sa nám otvárali možnosti meniť veci. To ste mali vidieť tie rozbroje a reakcie niektorých pedagógov, hlavne tých, ktorí učili desiatky rokov jednu oblasť. Žiaľ, vnímam to tak, že so staršími kolegami to ide ťažšie. Je problémom vytrhnúť ich z komfortnej zóny. Majú vzdelanie a vedomosti, to sa im nedá uprieť. Ale študenti ich nevnímajú ako partnerov, a žiak a učiteľ by mali byť partneri. Pedagógovia často vyhodnotia situáciu tak, že žiak je problém, lebo prišiel nepripravený, rodič je problém, ministerstvo je problém, ale treba sa pozrieť na to, že aj učiteľ je často problémom. A preto je dôležité začať od seba. Úloha pedagóga sa musí zmeniť. Dnes napríklad kladieme vysoké nároky na angličtinu, vyučujeme v nej, robíme v nej diplomovky, dizertačky. Otvárame kreatívne možnosti výučby, súťaže o body. Zatiaľ to nie sú systémové opatrenia, je to založené na konkrétnom učiteľovi, či nájde silu vyjsť z komfortnej zóny.

 

  1. Spolupracujú školy s priemyslom, firmami?

Ja vnímam vysokú školu ako firmu, ktorá má vstup z nižších stupňov škôl a výstup do firmy. Čiže spolupracujeme aj s jednými aj s druhými. Špeciálne spolupráca s firmami má obrovský zmysel. Nechceme robiť veci do šuflíka. Dôkazom je aj skutočnosť, ktorú môžem skonštatovať za oddelenie robotiky, že v tomto roku máme z celkového počtu 39 diplomoviek vypracovaných 20 v spolupráci s firmami. Aktuálne máme napríklad v Matadore jedného diplomanta a bakalára, a prešlo tam len z nášho oddelenia v ostatnom období nejakých desať ľudí. U nás sú dvere pre spoluprácu otvorené.

 

  1. Ako to vidíte vy, vyženú roboty ľudí z fabrík?

Roboty sú dnes všade, hlavne v tej prototypovej podobe, a postupne prenikajú do všetkých oblastí života. Otázka robotizácie fabrík je spájaná so zavádzajúcim tvrdením, že roboty zoberú prácu ľuďom. Som presvedčený o tom, že moderné technológie prácu neberú, ale transformujú ju na inú formu.  Pri tejto otázke si pomáham príkladom. Každý z nás má mobilný telefón. Predstavte si, koľkým telefonickým operátorkám ste zobrali prácu… Nie je to však tak, zamyslime sa ďalej a zistíme, že mnohé z nich sa podučili niečo o telefónoch, a dnes pracujú v kamenných predajniach a vysvetľujú zákazníkom nové technológie. Nemecká štúdia z roku 2016 hovorí, že medziročný nárast robotiky o 3% nespôsobil zníženie zamestnanosti, práve naopak, zamestnanosť sa v rovnakom období medziročne zvýšila o 2,5%.