Rozhovor s Martinom Morháčom, predsedom predstavenstva SOVA Digital

Je obava o udržanie pracovných miest zamestnancov v digitalizovaných fabrikách opodstatnená?

Úvahy o tom, či stroje vyženú ľudí z podnikov, sú čoraz intenzívnejšie. Na jednej strane týmto obavám rozumiem, podporuje ich aj to, že nemáme skúsenosti s tak masívnou transformáciou, a tak nemáme ani dostatok informácií a argumentov. Na strane druhej je potrebné uvedomiť si, že tak ako bude časť ľudí prichádzať o svoje pôvodné pozície, tak rovnako budú nové pozície vznikať. Svetové a európske analýzy hovoria, že minimálne do roku 2030 sa zamestnanosť znižovať nebude. Aktuálnou otázkou však zostáva, či budeme mať dostatok ľudí do transformovaných výrob.


Čo charakterizuje transformujúcu sa priemyselnú výrobu?

Nastupujúcimi trendami je vysoká automatizácia procesov. Pod vplyvom technologického vybavenia prevádzok sa menia aj pracovné náplne zamestnancov a automaticky rastú aj nároky na ich kvalifikáciu. Hodnoty, ktoré očakáva trh sa menia. Pre udržanie konkurencieschopnosti dnes už nie je rozhodujúca nízka cena, ale byť ešte bližšie zákazníkovi a priniesť mu ku kvalitnému produktu či službe ďalšie pridané hodnoty. Ústredným slovom Industry 4.0 je zmena. Zmena princípov fungovania fabriky, zmena postoja zamestnávateľa voči zamestnancovi, zmena biznis modelov.


Ako sa bude vyvíjať trh práce v nasledujúcich rokoch?

Je nezvratným faktom, že technológie prinesú obrovské zmeny aj na trhu práce a zmeny budú veľmi rýchle. V roku 2015 vypracovala spoločnosť BCG pre nemeckú vládu analýzu, do ktorej zahrnula 23 oblastí priemyslu s cieľom zistiť ako sa bude vyvíjať pracovný trh v najbližších rokoch. Štúdia skonštatovala, že do roku 2025 nastane významný úbytok ľudí vo výrobe. Tí nevypadnú z výrobných činností úplne, ale presunú sa do povolaní a aktivít s pridanou hodnotou, kde budú dominovať kreatívne pozície, analytika, či starostlivosť o zariadenia, roboty . Podľa štúdie McKinsey z roku 2017, by do roku 2030 mala automatizácia nahradiť celosvetovo 400 až 800 mil. pracovných miest a až v 60% povolaní musí byť viac ako 30% činností automatizovaných. Zaujímavý je aj fakt, že podľa analýz až 65% detí nastupujúcich dnes do základných škôl skončí v type povolaní, ktoré dnes ešte neexistujú.

 

Aký rozdiel bude medzi prácou dnes a v budúcnosti?

Dnes pracovník vo výrobe priamo pridáva hodnotu, pracuje so zariadeniami, na jednom procese v konkrétnom čase. Dôraz sa kladie na manuálne zručnosti a je dôležité, aby zvládal špecializáciu vo vybraných činnostiach, napr. zváranie, obrábanie… V budúcnosti pracovník už priamo hodnotu pridávať nebude, ale bude sa skôr zameriavať na monitorovanie procesov, starať sa o robotov, simultánne pracovať na viacerých procesoch. Ľudia budú akousi podporou vo výrobe, budú sledovať a riadiť IT prostredie, údržbu zariadení, štatistické a analytické procesy.


Aké požiadavky kladie priemysel na pracovníka?

Z reportu Svetového ekonomického fóra, ktorý sa venoval zmene požiadaviek na pracovníka v súvislosti s automatizáciou priemyslu vyplynulo, že v porovnaní vývoja požiadaviek v rozpätí piatich rokov, naďalej zostáva kľúčovou schopnosť riešenia problémov, ale veľmi výrazne stúpla emočná inteligencia. Je to nesmierne dôležité, ak chceme pracovať v tímoch. Oproti minulým rokom stúpa tiež význam kreativity, či kritického myslenia. Čaká nás skutočne náročné obdobie. V súvislosti s dynamickými zmenami sa do roku 2030 budú musieť preškoliť milióny ľudí. Automatizovať sa bude primárne v silných krajinách, a tie stoja pred obrovskými zmenami. Napríklad v Japonsku, kde je vysoká cena práce, sa očakáva, že nástup a potreba zmien bude veľmi veľká. Tam, kde je cena práce nízka, zmeny nebudú až také veľké.


Pokiaľ však technológie nespojíme so vzdelávaním, zrejme nebudeme úspešní…

To je jednoznačné. Kvalifikovaní a permanentne sa vzdelávajúci zamestnanci sú kľúčoví pre nastupujúcu transformáciu. Preto je potrebné, aby sme okrem zavádzania nových technológií, zvládli aj túto stránku transformácie. Očakávame, a je to nevyhnutnosť, že vzdelávací systém musí na tieto zmeny reagovať. Prognózy v celosvetovom meradle hovoria jednoznačne, že do roku 2030 sa celosvetovo očakáva nárast príjmov, čo vygeneruje nový dopyt a ten nové pracovné miesta. Nárast zaznamená aj vznik úplne nových miest, ktorý poskočí o 8-9%. To spôsobí, že nastane výrazný nápor na vzdelávanie a zdokonaľovanie zručnosti. To si vynúti aj dynamické a celoživotné vzdelávanie.

 

Ako hodnotíte zmeny, ktoré prináša naša aktuálna reforma vzdelávacieho systému? Zohľadňuje dostatočne potreby priemyslu?

V tomto smere je pred nami ešte poriadny kus cesty. Priemysel si začína klásť otázku, či to školstvo zvládne. Už dnes je neskoro a vidíme to dennodenne v podnikoch, ktoré zúfalo hľadajú kvalifikovaných zamestnancov. Určite nás však zaujali hlavne kľúčové oblasti zamerané na celoživotné vzdelávanie a prepojenie systému vzdelávania s potrebami ekonomiky a hospodárstva. To sa musí diať za úzkej spolupráce s priemyslom. Najväčším problémom školstva je zotrvačnosť. Školstvo pokračuje vo svojom nastavení a bráni sa zmene. Celý systém je obrí moloch a je potrebné doň razantne vstúpiť a rozbiť ho. Musíme mať stále na zreteli, že máme na Slovensku vybudovaný priemysel, my ho nemôžeme zrušiť alebo vypnúť. Je tu, potrebuje dnes a zajtra príliv kvalifikovaných zamestnancov, ak ich nenájde, odíde tam, kde budú. Zmeny v priemysle si vyžadujú, aby sme pripravovali naň budúcu pracovnú silu, nastaviť ich na potreby praxe.


Čo by mal urobiť štát? Pripravuje dostatočne razantne podmienky na transformáciu priemyslu?

Štát do transformácie priemyslu vstúpil vypracovaním Koncepcie inteligentného priemyslu v roku 2016. Po schválení jej Akčného plánu, ktorý je dnes už po medzirezortných pripomienkach a pripravuje sa na predloženie vláde, sa bude rozbiehať systém opatrení pre podporu Industry 4.0. Je pripravený koncepčne, na plošnú, komplexnú a systematickú prácu v rôznych oblastiach pre podporu zmien v priemysle a spoločnosti. Úlohu štátu vidím dnes hlavne vo vytváraní nových pracovných miest a v nastavení systému rekvalifikácií a rozvoja zručností pracovných síl. Určite by sa mal zamerať na zlepšenie dynamiky podnikania a trhu práce, vrátane mobility pracovnej sily. Súčasne musí reflektovať aj na poskytovanie finančnej podpory a iných foriem pomoci pracovníkom pri prechode z jedného povolania na druhé.