Bratislava, 26. apríl 2019 Využitie internetu vecí (IoT) v priemysle je jedným z najvýznamnejších krokov na ceste k Industry 4.0. Priemyselné IoT významne zvyšuje efektivitu a kvalitu výroby a minimalizuje zbytočné náklady. O zbere, analýze, distribúcii dát, technológiách, ale aj o aktuálnej situácii v priemyselnej výrobe a výzvach spojených s IoT, diskutovali odborníci na ďalšom zo stretnutí Industry4UM. Podľa aktuálnych odhadov je dnes celosvetovo na IoT napojených vyše 20 mld. zariadení. Očakáva sa jeho významné posilnenie spustením telekomunikačnej siete 5G generácie, ktorá zabezpečí extrémnu rýchlosť a kontrolu nad dátami, podporí budovanie podnikových IoT ekosystémov a ich prepojenia so vzdialenými dátovými centrami.
IoT dáva podnikom nové možnosti, ktoré doteraz nemali. „Dáta sú tou najväčšou hodnotou budúcnosti. Naše firmy však stále nevenujú dostatočnú pozornosť využitiu dát z výroby a riadenia podniku. Nevedia pracovať s dátami o svojich zákazníkoch a zbierať potrebné informácie z dodávateľského reťazca. Zatiaľ ich nedokážu spracovať a využiť v prospech svojho rozvoja,“ konštatuje Martin Morháč, predseda predstavenstva SOVA Digital. IoT technológie dokážu prepájať zariadenia a optimalizovať celú výrobu z rôznych pohľadov. S podporou IoT budú závody schopné odhaliť výrobné problémy v reálnom čase, zvýšiť produktivitu identifikáciou a predpovedaním príčin úzkych miest a lepšie reagovať na požiadavky zákazníkov.
Mnohé firmy si dnes kladú otázku, ako začať s IoT, v akom rozsahu, na akých zariadeniach, s akými technológiami. Až 80% firiem sa implementácie obáva. Dôvodom je najčastejšie neporozumenie toku IoT a predstava, že s aplikáciou IoT sa spájajú obrovské náklady. Marian Filka z divízie Digital Factory spoločnosti Siemens však konštatuje, že významný efekt sa dá dosiahnuť aj s nízkymi nákladmi. „Môžete začať aj tým, že si nainštalujete jedno IoT zariadenie, ale aj tým, že nakúpite množstvo smart senzorov, ktoré budú merať veľké množstvo zariadení, a budete to vyhodnocovať vo veľkom. Technológia ponúka štart vo veľkom, aj v malom. Je to otázkou stratégie a možností podniku,“ konštatuje Marian Filka.
Róbert Slezák, Biznis Developer zo spoločnosti Slovak Telekom, firmám odporúča ísť na implementáciu postupne, od malého projektu, ktorý trvá napríklad mesiac. Vidieť výsledok, a postupne nabaľovať nové skúsenosti. Odporúčanie dopĺňa Petr Sedláček, zástupca spoločnosti SEWIO Network: „Technológia sa dá nasadiť postupne. Nemusí sa hneď osadiť celá hala, ale postupne niektoré časti, a ak sa potvrdí, že technológia poskytuje benefity, a je tam návrat investície, tak sa dá rozšíriť do zvyšku podniku.“ Firmy zaujíma aj návratnosť investícií. Chcú nasadiť najmodernejšie technológie s čo najkratšou návratnosťou. „Ideálne je, keď sa na kľúčové prvky návratnosti, ktoré súvisia s cieľmi firmy, pozrieme spolu. Najlepšiu skúsenosť máme s tým, keď projekt realizácie firmy pripravujú spolu s nami,“ informuje o svojich skúsenostiach z praxe Robin Mitana, riaditeľ SIDAT Digital.
Ktoré dáta je potrebné či vhodné zbierať, je jednou z najčastejších otázok firiem. Diskusia ponúkla firmám niekoľko zaujímavých odpovedí. Podľa Mariana Filka: „Všetky dáta, ktoré sa dajú interpretovať sú užitočné a vzácne. Generovať však nepredstaviteľné množstvo dát, a nad nimi robiť analýzy, nie je cestou.“ Róbert Slezák dodáva: „Zbierať je potrebné vybrané dáta na základe vnútropodnikovej stratégie. Big Data sú podmienené tým, že musíme vedieť, ktorá premenná bude tá najdôležitejšia.“ Podľa Robina Mitanu je kľúčom pri výbere, ktoré dáta zbierať, cieľ, ktorý chce podnik dosiahnuť. Dáta však nie je potrebné len vyzbierať, ale hlavne spracovať a vyhodnotiť ich.
Diskusia sa venovala aj otázkam cloudových riešení. Odborníci sa zhodli sa na tom, že vo firmách stále pretrváva strach z presunu dát mimo podnik. Je tu predstava, že dáta by mali zostať vo firmách, čo spomaľuje nasadenie IoT. Robin Mitana tento problém komentuje: „Cloud nie je vo firmách technický problém, cloud je vo firmách politický problém. Musí prísť iná generácia, zžitá s mobilmi, internetom, a nahradiť generáciu, ktorá má fixné reštrikcie. Potom to bude jednoduchšie.“ Martin Jesný, analytik Revue priemyslu na margo rastu objemu dát dodáva: „Dáta narastajú veľmi rýchlo. Celkový objem dát, vygenerovaný v minulom roku, je okolo 33 zettabytov. Je to objem, ktorý sa blíži množstvu dát vymenených medzi ľuďmi v priebehu 70 mil. rokov, čiže od dôb odkedy používajú reč.“
Zber a prenos zvyšujúcich sa objemov dát a ich spracovanie podporí telekomunikačná sieť 5G generácie. Jej cieľom bude zvládnutie kritickej komunikácie, pri ktorej je potrebné dosiahnuť úroveň extrémne vysokej latencie a súčasne zabezpečiť masívne prenosy dát. Výsledkom bude vytvorenie privátnej siete podniku s najvyššou možnou ochranou, ktorá funguje ako samotný teleoperátor. „Volá sa to kampus. A ak sa na to pozeráme zjednodušene, sieť je vlastným teleoperátorom vo vnútri podniku, a prepojenia si riadi prevádzkovateľ siete,“ upresňuje Róbert Slezák a uzatvára: „To je zásadná inovácia a prínos 5G siete pre priemyselné využitie.“
Technológia 5G je dnes testovaná na úrovni laboratórií. „Ešte je potrebné doladiť ju z pohľadu architektúry siete, ktorú máme k dispozícii, čiastočne meniť hardvér, upgradovať a vymeniť sieťové prvky a inštalovať nové antény. Toto zaberie čas. Máme ambíciu spustiť plnohodnotnú 5G sieť niekedy v roku 2022,“ informuje Tomáš Tencer zo spoločnosti Slovak Telekom. Predpokladá sa, že ako prvá spustí 5G sieť Južná Kórea a Čína. „Práve v Číne by malo do roku 2025 prebiehať 40% všetkých 5G prepojení,“ informuje Martin Jesný. Vo vysokej miere prípravy spustenia 5G siete sú v Európe Švédsko a Estónsko. Dnes je podľa odhadov na IoT napojených 20 mld. zariadení. Do roku 2020 ich počet narastie na 50 mld. Najintenzívnejšie ich bude zavádzať diskrétna priemyselná výroba, ale aj energetika, retail a doprava.
Industry4UM je v roku 2019 organizované pod záštitou: