Slovenské podniky dramaticky zaostávajú v digitálnej transformácii. Koronakríza môže ich prepad ešte prehĺbiť

Autor: 11. novembra 2020 Tlačové správy

Bratislava, 11. november 2020   Združenie inteligentného priemyslu – Industry4UM (Industry4UM) zrealizovalo na prelome augusta a septembra 4. ročník prieskumu o úrovni digitálnej transformácie v priemyselných podnikoch. Oproti minulému roku prieskum odhalil stagnáciu v digitalizácii priemyselných podnikov a odkryl dramatické zaostávanie aplikácie trendov Industry 4.0 v podnikoch so slovenským kapitálom. Tie majú problém s budovaním aplikačných tímov a prípravou implementačných stratégií. Pod výsledky tohtoročného prieskumu sa podpísala aj bezprecedentná situácia spojená s pandémiou COVID-19. Až dve tretiny podnikov si uvedomuje, že by vplyv koronakrízy zvládli lepšie, ak by boli digitalizované.

 

Časozberný prieskum, ktorý už štvrtý rok monitoruje transformáciu podnikov pod vplyvom Industry 4.0, bol realizovaný na vzorke 57 podnikov. Pod zistenia prieskumu sa tento rok podpísala pandémia COVID-19, ktorá globálne, a aj na lokálnych úrovniach, ovplyvňuje hospodárstvo a priemyselnú výrobu. V zložitej situácii koronakrízy si podniky ešte viac uvedomili význam digitalizácie pre aktuálnu stabilizáciu, budúci rozvoj a udržanie konkurencieschopnosti. Až tri štvrtiny podnikov považuje aplikáciu Industry 4.0 za veľmi dôležitú a 62% podnikov potvrdilo, že by im v aktuálnej situácii pomohla silnejšia digitalizácia a automatizácia. „Registrujeme, že neistota a nestabilita priemyslu spôsobená pandémiou COVID-19 mala vplyv na niektoré parametre prieskumu. Ale súčasne potvrdila, že dnes už firmy nepochybujú o potrebe Industry 4.0. Považujú ju za nutnosť. Pochopili, že znamená stabilizáciu pri výkyvoch spôsobených koronakrízou, či udržanie konkurencieschopnosti do budúcnosti,“ konštatuje Martin Morháč, predseda združenia Industry4UM.

V porovnaní s minulým rokom počet firiem, ktoré už implementujú Industry 4.0, stagnuje. Dokonca v ročnom porovnaní poklesol zo 40% v roku 2019 na 35% v roku 2020.  Na pozadí stagnácie prieskum poukázal na alarmujúco nepriaznivý stav v postupe aplikácie Industry 4.0 do firiem so slovenským kapitálom. Z celkového počtu už implementujúcich  podnikov tvorí podiel zahraničného kapitálu 28%, pokým na strane podnikov so slovenským kapitálom aplikuje len alarmujúcich 5% firiem. Rovnakú disproporciu zaznamenal prieskum aj pri podnikoch, ktoré majú pripravenú implementačnú stratégiu a postupne ju chcú začať aplikovať /46%/. Z celkového podielu tvoria podniky so zahraničným kapitálom 35% a podniky so slovenským kapitálom len 9%. Rovnako znepokojivý je pohľad na štruktúru podnikov zriaďujúcich implementačné tímy odborníkov, ktoré sú jednou z podmienok úspešnej transformácie. Až 79% podnikov so zahraničným kapitálom má tím, ktorý pracuje na digitálnej transformácii, kým na strane podnikov s domácim kapitálom to je len 27% firiem.

V štvorročnom pohľade má dynamika prieniku digitálnej transformácie stúpajúci trend. Kým v roku 2017 sa tvorbou alebo realizáciou stratégie implementácie Industry 4.0 zaoberalo menej ako 60% firiem, aktuálne je to viac ako 80%. Podľa zistení sa však digitalizujú takmer výhradne len podniky so zahraničným majiteľom, ktoré zväčša aplikujú know-how materských firiem. Naopak, na strane slovenských firiem je podiel v sledovaných parametroch hrozivo nízky, a z pohľadu vývoja kriticky stagnuje. „Neschopnosť mať víziu a pripraviť implementačnú stratégiu sa ukazuje ako kľúčový problém malých a stredných slovenských podnikov. Aktuálny stav je nebezpečným precedensom, ktorý sa v blízkej budúcnosti môže prejaviť ešte väčším technologickým zaostávaním kapitálovo slovenských firiem a ich nižšou schopnosťou konkurovať. Tento stav otvára nožnice medzi silou domáceho a zahraničného kapitálu. Ak sa to veľmi razantne nezmení, tak slovenský kapitál bude ešte viac strácať na konkurencieschopnosti a slovenská ekonomika bude ešte otvorenejšou, veľmi ťažko ovplyvniteľnou zvnútra krajiny,“ hodnotí situáciu Martin Morháč.

Napriek zvýšeniu podielu podnikov, ktoré vnímajú Industry 4.0 ako dôležitú agendu vrcholového manažmentu,
z 25% v minulom roku na 35% v tomto roku, vníma Industry4UM aktuálny podiel stále ako veľmi nízky. Úlohou manažmentov je čo najrýchlejšie prejsť z riešenia každodenných problémov a operatívy na vytváranie budúcnosti firiem, agilnej aplikačnej stratégie a organizačnej štruktúry podporujúcej transformáciu. Podľa očakávaní bude frekvencia zmien na trhu rásť a bude potrebné na ne nielen reagovať, ale podniky rozvíjať a viesť, a to je bez komplexného digitálneho riadenia firiem nedosiahnuteľné. Digitálnu transformáciu podniku musia manažmenty začať vnímať ako celofiremný proces, riadený v pružnej organizačnej štruktúre, so zapojením zamestnancov na všetkých úrovniach a ako pevnú súčasť firemnej kultúry.

Po dvoch rokoch rastu podpory v oblasti vytvárania podmienok k učeniu a rozvíjaniu sa zamestnancov, nastal v tomto parametri v podnikoch pokles takmer o 50%. „Zistenie považujeme za veľmi negatívne. Industry 4.0 si vyžaduje nové zručnosti a kompetencie zamestnancov. V oblasti rozvoja pracovníkov a zvyšovania úrovne vnútropodnikového vzdelávania, musia podniky rozhodne zmeniť svoje myslenie a prístup,“ upozorňuje Martin Morháč. Aj v širších kontextoch Slovensko výrazne zaostáva v digitálnych zručnostiach zamestnancov za rozvinutými krajinami, a to aj napriek faktu, že vzdelávanie je pre budúci rozvoj podnikov jedinou cestou zmeny. Podľa Industry4UM je pre zabezpečenie dostatku odborníkov potrebná systematická podpora zo strany štátu, ktorá pomôže zvyšovať vzdelanostnú úroveň budúcich zamestnancov, prispôsobovať ju nárokom a potrebám priemyslu, prepájať vzdelávací proces na prax vo všetkých úrovniach vzdelávania.

Aj keď priemysel zaznamenal stagnáciu v implementácii Industry 4.0, vplyv koronakrízy na už implementujúce podniky nie je výrazný. Prieskum ukázal, že z tých podnikov, ktoré začali a implementujú Industry 4.0, už dnes približne 90% firiem pokračuje v jej implementácii, a z nich 11% dokonca intenzívnejšie ako pred vypuknutím koronakrízy. Z pohľadu digitalizácie vnútropodnikových procesov, priority podnikov kopírujú celosvetové trendy, ale aj špecifiká slovenskej výroby. Sú zamerané na výrobu /75%/, jej technologickú prípravu /56%/ a logistiku /54%/. V externých procesoch badať snahu o vytváranie inteligentných štruktúr v dodávateľskom a zákazníckom reťazci. Aj napriek pozitívnemu trendu v tomto ukazovateli usudzujeme, že si respondenti zatiaľ dostatočne neuvedomujú obrovskú príležitosť zásadne zefektívniť existujúce a vytvárať nové udržateľné digitálne väzby so svojimi subdodávateľmi a zákazníkmi.

Reakcie opinion lídrov k zisteniam prieskumu:


Ing. Emil Fitoš

prezident IT asociácie Slovenska
Výsledky štvrtého ročníka prieskumu o úrovni aplikácie Industry 4.0 do podnikov sú opäť veľmi zaujímavé a svojím spôsobom burcujúce. Prvou vecou, ktorá vyvstáva ako vážny problém, je situácia firiem so slovenskými vlastníkmi. Takmer tri štvrtiny z nich nemajú vybudované vlastné kapacity na to, aby tému Industry 4.0 profesionálne uchopili, napriek tomu, že ju považujú za dôležitú. Problém je umocnený tým, že inovačné aktivity sa pod vplyvom pandémie COVID-19 plošne spomalili.

Výsledky prieskumu sú silným odkazom pre politikov, ktorí budú rozhodovať o tom, ako použiť prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, aj zo Štrukturálnych fondov EÚ. Zjednodušene povedané, po opatreniach súvisiacich s koronakrízou slovenské priemyselné podniky potrebujú pomoc štátu s modernizáciou, inak hrozí, že ich pozíciu v dodávateľských vzťahoch obsadia firmy z iných krajín.


Ing. Artur Bobovnický, CSc.

riaditeľ Sekcie inovácií a medzinárodnej spolupráce, Slovenská inovačná a energetická agentúra
Prieskum poukázal na výsostnú potrebu posilniť agendu Industry 4.0 na všetkých úrovniach rozhodovania – od manažmentu firiem až po najvyššie vedenie krajiny, pre ktorú je silný a úspešný priemysel predpokladom a hlavným motorom ďalšieho rastu HDP.

Slovenské firmy stále výrazne zaostávajú v implementácii Industry 4.0. Preto by sa kompetentné orgány mali zamyslieť a rozbehnúť nasadenie rýchlych a adresných podporných mechanizmov, pretože straty v tempe implementácie Industry 4.0 sa prejavia predovšetkým v strate konkurencieschopnosti slovenských firiem v blízkej budúcnosti. Slovenská inovačná a energetická agentúra v tejto oblasti pripravuje rozbeh poskytovania inovačných voucherov v horizonte pár mesiacov so zameraním aj na aspekty priemyslu 4.0.


prof. Ing. Peter Trebuňa, PhD.

riaditeľ Ústavu manažmentu, priemyselného a digitálneho inžinierstva, Strojnícka fakulta, Technická univerzita Košice
Podľa môjho názoru spoločnosti, ktoré nastúpili na trend digitalizácie hodnototvorného reťazca už v predchádzajúcom období, boli jednoznačne pripravené na prekonanie krízových situácií na vyššej úrovni, čo zabezpečilo ich podstatne lepšiu pripravenosť na novovznikajúce problémy aj v súvislosti s pandémiou. Treba však vidieť aj zásadnú rozdielnosť podpory štátu k rôznym typom organizácií v čase recesie.

V dnešnej mimoriadne turbulentnej dobe je dôležité, že sú vytvárané práve takéto typy prieskumov. Stavovské organizácie však musia výsledky okamžite redistribuovať na najvyššie možné miesta, aby výstupom prieskumu nebolo len klopanie na zatvorené dvere ale i konkrétne konanie.


Ing. Juraj Habovštiak

spoluzakladateľ a konateľ, MTS Krivá
Industry 4.0 je tu pre nás, a nie sme tu my pre tento systém. Aby sme vedeli jeho možnosti naplno využiť, musí jednoznačne slúžiť na dosiahnutie konkrétnych cieľov v prevádzke firmy. Napríklad úspor nákladov. Vtedy bude aj pozitívne prijatý. Na to je potrebný kvalitný tím v prevádzkovom riadení firmy, ktorý vie identifikovať problémy a prísť s inovatívnymi riešeniami. Tie musí vedieť vhodne komunikovať a postupovať potom ďalej celým procesom zmeny. Možno by bolo dobré zriadiť na celoštátnej úrovni platformu pre prevádzkové tímy, kde by sa mohli učiť, vymieňať si skúsenosti a podobne. Tak by sme sa možno v tejto veci posunuli rýchlejšie dopredu.