Prieskum o postupe digitálnej transformácie v priemyselných podnikoch odhalil skutočnosti, ktorým by určite mali venovať pozornosť nielen výrobné podniky, ale aj štátne a vzdelávacie inštitúcie, či dodávatelia technológií. Aplikácia Industry 4.0 v podnikoch stagnuje, významne sa líši prístup podnikov so zahraničným a domácim kapitálom. V segmente malých a stredných podnikov so slovenským kapitálom digitalizuje len alarmujúcich 5%, podniky nerozširujú digitálne zručnosti zamestnancov pre potreby zmien. Až 62% však tvrdí, že koronakríze by odolávali úspešnejšie, keby digitalizovali…

Peter Kurhajec
CTO, MTS Krivá

  • Industry 4.0 je správna iniciatíva, poukazuje na možnosti, ktoré sa otvárajú približovaním priemyselnej automatizácie a informačných technológií. Nejde však o revolúciu, ale o prirodzenú evolúciu, ktorá by nastala, či by sme túto iniciatívu mali alebo nie. Riešenia sa hľadajú už viac ako 10 rokov, výsledkom je všeobecné sklamanie z nenaplnených očakávaní. Toto sklamanie má niekoľko dôvodov, predovšetkým nedostatok kvalifikovaných ľudí a zaostávanie technológií, ktoré používame. Nemalý podiel na tomto stave majú napríklad silní hráči ako je Siemens a Allen Bradley, ktorí z rôznych dôvodov držia riadiacu vrstvu na úrovni spred desaťročí. Načim si uvedomiť, že použiteľné dáta vznikajú na tejto vrstve automatizácie, a práve na týchto platformách chýbajú efektívne nástroje ako sa k nim dostať
  • Mnoho ľudí z vyššieho managementu pociťuje potrebu digitalizovať. Táto potreba vychádza predovšetkým z naliehavosti mať dostupné dáta (presné, rýchlo a v stráviteľnej forme), pre správne rozhodovanie a riadenie. V mnohých firmách majú skupiny, ktoré sa venujú implementácii Industry 4.0, avšak tieto sú mnohokrát zostavené z manažérov bez dostatočných technických znalostí. Tieto oddelenia sa považujú za „fajnové“ pozície, mnohokrát sa však na ne nedostávajú správne osoby, ktoré by mali dostatočné penzum znalostí pre kompetentné rozhodovanie, veľakrát preto rozhodujú podľa príťažlivosti prezentácie a bez dostatočného kritického posúdenia
  • Otázky týkajúce sa oblastí nasadenia Industry 4.0 poukazujú na rôznorodosť názorov, ktorá odzrkadľuje nesúmernosť očakávaní a pohľadov na to, čo by Industry 4.0 malo vôbec byť. Niektoré trendy z prieskumu naznačujú sklamanie a odklonenie sa od očakávaní z minulosti (8. vývoj a konštrukcia). Firmy si uvedomujú, že interné kapacity nepostačujú (kompetenčne, ako aj počtom potrebných pracovníkov) a obracajú sa na spoluprácu s externými firmami, čo je príležitosť pre nás.

 

Firmy nemajú kompetentné tímy pre implementáciu Industry 4.0

Juraj Habovštiak
konateľ, MTS Krivá

  • Industry 4.0 je tu pre nás, a nie sme tu my pre tento systém. Aby sme vedeli jeho možnosti naplno využiť, musí jednoznačne slúžiť na dosiahnutie konkrétnych cieľov v prevádzke firmy. Napríklad úspor nákladov. Vtedy bude aj pozitívne prijatý. Na to je potrebný kvalitný tím v prevádzkovom riadení firmy, ktorý vie identifikovať problémy a prísť s inovatívnymi riešeniami. Tie musí aj vedieť vhodne komunikovať a postupovať potom ďalej celým procesom zmeny.
  • Možno by bolo vhodné na nejakej celoštátnej úrovni skúsiť zriadiť nejakú platformu pre prevádzkové tímy, kde by sa mohli učiť, vymieňať si skúsenosti ap. Tak by sme sa možno v tejto veci posunuli rýchlejšie dopredu.

Podľa aktuálnych výsledkov prieskumu Združenia inteligentného priemyslu – Industry4UM digitalizácia slovenských priemyselných podnikov stagnuje. Prieskum odhalil alarmujúce problémy spojené s aplikáciou Industry 4.0 v malých a stredných podnikoch so slovenským kapitálom. O reakciu na zistenia prieskumu sme poprosili osobnosti, ktoré sú súčasťou základnej štruktúry výrobného priemyslu od vzdelávacích inštitúcií pripravujúcich budúcich zamestnancov výrobných podnikov, až po špecialistov na implementáciu priamo z výroby. Medzi nich patrí aj dlhoročný vysokoškolský pedagóg, prof. Ing. Peter Trebuňa, PhD., riaditeľ Ústavu manažmentu, priemyselného a digitálneho inžinierstva zo Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach…

Peter Trebuňa
pedagóg, Ústav manažmentu, priemyselného a digitálneho inžinierstva zo Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach

  • Žiaľ, musím konštatovať, že pri výrobných organizáciách vnímam viaceré zásadné typy nevhodného správania. Prvým, neustále sa opakujúcim rizikovým faktorom, je dlhodobo veľmi nízka úroveň investovania výrobných spoločností do vzdelávania vlastných zamestnancov rôznymi kurzami a školeniami bez ohľadu na majetkovú účasť. Ak vlastní zamestnanci nemajú vytvorený vnútorný pocit angažovanosti, je veľmi ťažké presvedčiť ich o ich dôležitosti pre spoločnosť. Častokrát sú považovaní len za jeden zo základných výrobných faktorov, nie za integrálnu súčasť svojej organizácie.
  • Tým druhým je nepružnosť manažmentu organizácií z dôvodu vysokej finančnej náročnosti investícií do nových technológií. Tento faktor pravidelne spôsobuje odsúvanie otázky digitalizácie do úzadia (na lepšie časy) najčastejšie s odôvodnením finančnej podvýživy (nedostatočnosti) a obáv, pri pohľade na neistotu trhov, žiadať na financovanie takýchto aktivít cudzí kapitál. Týmto správaním spoločnosti zabezpečili už v úvode svoj budúci postupný úpadok, keďže „bludný“ kolobeh zníženie objemu zakontrahovaných objednávok má za následok zníženie objemu výroby, a to sa automaticky odrazí v  redukcii „modrých golierov“. Tento proces sa stal v slovenských spoločnostiach bežným javom, a potvrdzuje fakt, že zásadným rozhodovacím kritériom sú finančné zdroje a ich krytie ako i náklady.
  • Podľa môjho názoru spoločnosti, ktoré nastúpili na trend digitalizácie hodnototvorného reťazca už v predchádzajúcom období, boli jednoznačne pripravené na prekonanie krízových situácií na vyššej úrovni, čo zabezpečilo ich podstatne lepšiu pripravenosť na novovznikajúce problémy, aj v súvislosti s pandémiou. Treba však vidieť aj zásadnú rozdielnosť podpory štátu k rôznym typom organizácií v čase recesie. V zásade je možné sledovať i ďalší fenomén, pri ktorom ak sú aj trendy vo výrobných organizáciách nastavené dobre, dôjde k stagnácii v rozbehnutých aktivitách, čo zapríčiňuje relatívne rýchly návrat k predkrízovému stavu. Vhodným riešením sa javí zabezpečenie angažovanosti vlastných zamestnancov – „Baťov systém riadenia“ a pravidelná diskusia a následná kontrola plnenia úloh vhodným (citlivým) spôsobom v čo najkratšom možnom čase.
  • V dnešnej, mimoriadne turbulentnej dobe je dôležité, že sú vytvárané práve takéto typy prieskumov. Stavovské organizácie však musia výsledky okamžite redistribuovať na najvyššie možné miesta, aby výstupom prieskumu nebolo len klopanie na zatvorené dvere, ale i konkrétne konanie. Uvediem príklad – jedným zo zdrojov financovania vysokého školstva je financovanie na základe počtu študentov, neustále sa rokuje o potrebe zvyšovania kvality vysokoškolského štúdia, no na druhej strane školy naberajú študentov, ktorých mentálna výbava „nezohľadňuje potreby hospodárstva“. Na tomto príklade je možné vidieť analógiu s priemyselnou praxou, kde štát nepomáha tým, ktorým by pomôcť mal, a namiesto toho nastavuje podmienky.
  • Každý bežný rodič pri vysokoškolskom štúdiu svojho dieťaťa automaticky uvažuje o štúdiu v zahraničí, bez toho, aby sa na základe relevantných údajov sám presvedčil o kvalite školy, keďže ministerstvo buď mlčí alebo je nespokojné s kvalitou. Ministerstvo ani akreditačná agentúra však kvalitatívne kritériá do dnešného dňa nemajú zvládnuté a nastavené, a pre etalón, akým je pre technicky orientované fakulty Strojnícka fakulta TUKE, je to pri vykonaní benchmarkingu a plnení už naplnených kritérií výrazný krok späť. Počul niekto niekedy akéhokoľvek zástupcu vlády, aby podporil domácu vysokoškolskú inštitúciu? Práve naopak, stretávame sa najmä s ich bulvarizáciou a diskreditáciou.

 

Výstupom prieskumu nemôže byť klopanie na zatvorené dvere

Výsledky štvrtého ročníka prieskumu o úrovni prieniku Industry 4.0 do slovenských priemyselných podnikov priniesli dôležité zistenia. O reakciu na ne sme požiadali osobnosti, ktoré sú súčasťou štruktúry výrobného priemyslu od vzdelávacích inštitúcií, pripravujúcich budúcich zamestnancov výrobných podnikov, cez dodávateľov riešení a špecialistov na implementáciu priamo z výroby, až po zástupcov štátnych organizácií. Závery prieskumu ukázali jednoznačne, že podniky po fáze štátnej prvej pomoci, ktorou sa snažil zahojiť najbolestivejšie dopady koronakrízy, potrebujú programy pomoci zamerané na ich rozvoj, modernizáciu, podporu inovácií a zdynamizovanie transformačných procesov. O pár postrehov z pohľadu dodávateľov technologických riešení sme požiadali Emila Fitoša, prezidenta IT asociácie Slovenska…

Emil Fitoš
prezident IT asociácie Slovenska

  • Výsledky štvrtého ročníka prieskumu o úrovni aplikácie Industry 4.0 do podnikov sú opäť veľmi zaujímavé a svojím spôsobom burcujúce. Prvou vecou, ktorá vyvstáva ako vážny problém, je situácia firiem so slovenskými vlastníkmi. Takmer tri štvrtiny z nich nemajú vybudované vlastné kapacity na to, aby tému Industry 4.0 profesionálne uchopili, napriek tomu, že ju považujú za dôležitú. Problém je umocnený tým, že inovačné aktivity sa pod vplyvom pandémie COViD-19 plošne spomalili
  • Signálom, ktorý si treba pozorne všímať je to, kde respondenti vidia svoje hlavné priority. Je v spolupráci so zákazníkmi/odberateľmi, respektíve v komunikácii s dodávateľským reťazcom. Tieto postoje indikujú, že nerealizovanie projektov Industry 4.0 vnímajú firmy predovšetkým ako ohrozenie svojho miesta v dodávateľsko-odberateľskom reťazci
  • Toto všetko je silný odkaz pre politikov, ktorí budú rozhodovať o tom, ako použiť prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, aj zo Štrukturálnych fondov EÚ. Zjednodušene povedané, po opatreniach súvisiacich
    s koronakrízou slovenské priemyselné podniky potrebujú pomoc štátu s modernizáciou, inak hrozí, že ich pozíciu v dodávateľských vzťahoch obsadia firmy z iných krajín
  • Pri tejto príležitosti sa mi žiada povedať, že krajiny ako Francúzsko a Nemecko už vypublikovali výzvy z Plánu obnovy a odolnosti na pomoc svojmu priemyslu, a digitálna transformácia priemyslu je ich dôležitou súčasťou. Na Slovensku o téme stále diskutujeme a o prioritách Vlády SR vieme nesmierne málo.

 

Po opatreniach súvisiacich s koronakrízou podniky potrebujú pomoc štátu s modernizáciou

Inovácie sú hnacím motorom priemyslu. Toto tvrdenie vychádza z predpokladu, že podniky majú nastavené inovačné podmienky tak, aby im dokázali udržateľne a dlhodobo prinášať pridanú hodnotu. Ich súčasťou sú aj vzdelaní a odborne pripravení zamestnanci. Napriek tomu, že prieskum o postupe digitálnej transformácie do podnikovpotvrdzuje trend budovania podnikovej kultúry zameranej na systematickú prípravu inovačných odborníkov, stále je to nedostatočné. Na to, ako vníma túto skutočnosť a čo ho v prieskume najviac zaujalo, sme sa opýtali Andreja Lasza, generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov…

Andrej Lasz
generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov

  • Okrem jednoduchšieho podnikateľského prostredia a kvalitnejšieho vzdelávania je pre zlepšovanie konkurencieschopnosti slovenských firiem nevyhnutné napríklad aj zvyšovanie ich inovatívnosti, zavádzanie digitalizácie vnútropodnikových procesov, ale aj akési zvýšenie odvahy a ochoty riskovať. Práve manažéri majú vo svojich rukách iniciovanie zmien vo firmách. Preto pozitívne hodnotíme, že v tomto ročníku prieskumu 35% respondentov zastáva názor, že Industry 4.0 je dôležitá agenda vrcholového manažmentu.
  • Kontrastne s týmto pozitívom vyznieva, že v oblasti vytvorených podmienok k učeniu a rozvíjaniu sa zamestnancov, nastal pokles o takmer 50%. Toto zistenie vnímame negatívne. Vzdelávanie zamestnancov, špecificky v digitálnych zručnostiach, je nevyhnutné zachovať aj v čase koronakrízy. V tomto smere je potrebné nevnímať vzdelávanie zamestnanca ako náklad. Vzdelávanie zamestnanca je investícia do firmy, ktorá sa firme v budúcich rokoch vráti.

 

Vzdelávanie zamestnancov nemôžu podniky vnímať ako náklad