Riadi Národné centrum robotiky, je vysokoškolským pedagógom na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity, nadšencom a popularizátorom robotiky, členom platformy Industry4UM, prof. Ing. František Duchoň, PhD.
Pýtali sme sa ho na to, ako hodnotí uplynulý rok v robotike a čo očakáva od toho aktuálneho.
Čím bol, podľa vás, uplynulý rok v robotike zaujímavý?
Uplynulý rok priniesol veľa významných udalostí. Tou najzaujímavejšou pre mňa bolo salto robota Atlas od spoločnosti Boston Dynamics. Samotné Slovensko sa opäť zaradilo medzi robotické veľmoci a hoci roboty priamo nevyrábame, patríme v ich aplikácii medzi svetovú špičku. V automobilovom priemysle sme v priemere počtu robotov nasadených na desaťtisíc zamestnancov v Európe tretí – za Nemeckom a Francúzskom, celosvetovo sme obsadili šieste miesto. Zvyšok priemyslu nám to zhoršuje, tam sme s priemerom 151 robotov na desaťtisíc zamestnancov na 15. mieste.
Zaznamenala slovenská robotika aj konkrétny úspech na zahraničných fórach?
Samozrejme, postupne sa prepracúvame riešeniami na úroveň Európy. Z tých konkrétnych úspechov môžem spomenúť, že na prestížnej výstave Automatica v Mníchove vystavovali už dve slovenské firmy. 3D kamera, z vývojovej dielne slovenskej spoločnosti Photoneo, bola koncom roka ocenená ako top inovácia v medzinárodnej súťaži Vision Award v nemeckom Stuttgarte. A mnoho ďalších firiem sa prostredníctvom svojich zamestnancov vyskytovalo na podobných výstavách. Sme radi, že s mnohými z nich v rámci NCR aj spolupracujeme.
V čom, naopak, zaostávame?
V čom máme rezervy sú kvalitné výskumné inštitúcie zapojené do európskeho priestoru. Som rád, že práve Národnému centru robotiky (NCR) sa minulý rok podarilo získať projekt v štruktúre H2020, a budeme tak reprezentovať slovenské znalosti z robotiky medzi ďalšími partnermi z celej EÚ. Ohliadnuc sa za počtom aplikácií robotov na Slovensku je to však málo. Chýbajú nám aj výskumné centrá pridružené k centrám výrobným. Tých lastovičiek na Slovensku máme pár. Ale pýtajme sa, prečo štátom dotované továrne neprinesú so sebou aj kvalitný a hlavne finančne podporovaný výskum? V globále však musím konštatovať, že úroveň robotiky na Slovensku má stúpajúci charakter, nesmieme však zaspať a musíme sa neustále zlepšovať.
Keď sa pozriete na uplynulý rok v NCR, aký bol?
V roku 2018 sa v priestoroch našich laboratórií riešilo vyše 10 výskumných úloh, pracovalo sa na desiatkach bakalárskych, diplomových a dizertačných prácach, prijali sme pod svoje krídla aj šikovných strojárov a darilo sa nám získať aj najnovšie technológie, napríklad snímač Axia80 alebo silovo poddajného robota Fanuc CR35iA. Sme veľmi vďační za dôveru prejavenú partnermi, predovšetkým z pohľadu počtu výskumných projektov. V októbri sa NCR zúčastnilo výstavy Maker Faire v Ríme. Súčasťou expozície NCR bolo robotizované pracovisko portrétujúce návštevníkov, na ktorom sme prezentovali metódy optimalizácie trajektórie robota a metódy spracovania obrazu.
Čo ďalšie dnes zamestnáva váš výskumný tím? Čím sa môže pochváliť, aké projekty máte dnes „na stole“?
V súčasnosti spolupracujeme s viacerými univerzitami, komerčnými firmami a podporujeme študentov vo výskumných aktivitách. Podieľame sa na viacerých projektoch, najnovšie aj pod spomínanou štruktúrou H2020. V ostatnom období sme okrem portrétovania robotom zaujali aj autonómnou navigáciou robota YouBot. So spoločnosťou Sensodrive pracujeme na simulácii SCARA robota a rotačného stola, vyvíjame inovatívne rozhranie medzi robotom a človekom, venujeme sa tiež autonómnemu uchopovaniu súčiastok pomocou robota KR-16 alebo experimentálnemu overeniu pneumatických chápadiel. Projektov je mnoho, nespomenul som všetky. Čo ma teší, je možnosť spolupráce s firmami z praxe, s ktorými riešime konkrétne zadania. Máme silný potenciál postavený na našich členoch, ktorí sú medzinárodne uznávaní odborníci v oblasti robotiky, kybernetiky a automatizácie. Sme mladý kolektív, otvorený akýmkoľvek výzvam.
Aké konkrétne riešenia sú aktuálne v súvislosti s automatizáciou a robotizáciou pracovísk? Aké sú potreby podnikov?
Vidíme zvýšený záujem firiem o robotizáciu a automatizáciu. Dôvodov, prečo je to tak, je viacero. Stúpajúce platy, vyššia spoľahlivosť strojov, nutnosť vyrábať rýchlo a kvalitne, ale aj nedostatok pracovnej sily, patria medzi tie najdôležitejšie. Výzvou pre najbližšie obdobie je efektívna spolupráca robot-človek, vývoj univerzálneho uchopovacieho zariadenia, modulov do robotického operačného systému, budú sa nasadzovať drony aj vo vnútornom prostredí, rozvíjať autonómnosť robotov, zlepšovať ich zmysly a zvyšovať ich inteligenciu. Z tých netechnických stránok je potrebné zaoberať sa legislatívou a robo-etikou, ktoré významne ovplyvnia výskum i prax.
Pripravuje sa NCR na niektoré zo spomenutých výziev?
V NCR sa budeme venovať aj mnohým zo spomenutých tém. Vyvíjať riešenia pre prax a v spolupráci s reálnymi firmami. Aj z tohto dôvodu chceme z materiálneho hľadiska skvalitniť našu dielňu a obohatiť ju o ďalšie stroje, pustiť sa do prípravy nových konceptov a intenzívne sa zapojiť aj do tvorby legislatívneho procesu okolo robotiky. Už teraz máme v hľadáčiku nové technológie, u niektorých čakáme na oficiálne uvedenie na trh, niektoré by sa nám mohlo podariť získať v prvom kvartáli. Znova by sme chceli vyhlásiť cenu o najlepšiu diplomovú prácu v robotike a zlepšiť organizáciu tejto súťaže. Chceli by sme, aby naozaj získala na vážnosti aj v komerčnej sfére.
Slovenská robotika má konkrétne parametre, čo od jej vývoja očakávate v aktuálnom roku?
Ak by som si mal dovoliť predpovedať, čo sa v slovenskej robotike v roku 2019 udeje, predpokladám, že sa budú vyvíjať inovatívne robotické aplikácie, a určite sa objavia ďalšie progresívne firmy schopné ponúknuť celosvetové riešenia. Pevne verím, že nájdu v našom priestore dostatok podporných mechanizmov, aby sa naozaj aspoň v európskom priestore dokázali presadiť a pevne etablovať. Tak isto očakávam ďalší pozitívny rozvoj firiem, ktoré sa robotike poctivo venujú. Je zrejmé, že aj v oblasti Slovenska prináša značnú pridanú hodnotu do výroby a ukazuje mnohé perspektívy aj v oblastiach, v ktorých by sme robotiku nečakali – napríklad hutníctvo, potravinársky priemysel a pod. Očakávam, že na Slovensku sa dočkáme inovácií aj v klasických robotických témach ako je zváranie alebo odoberanie súčiastok z pásu. Vyzerá to tak, že aj tu je potrebné vykonať ďalšie inovácie.
Slovensku chýba dokument regulujúci robotiku, ktorý by podporoval rozvoj, definoval a vytvoril adekvátnu infraštruktúru a finančnú podporu. Prečo ho nemáme?
Takýto, skutočne potrebný strategický koncept na Slovensku nemáme. Dokument tohto charakteru vznikal pár rokov dozadu na ministerstve hospodárstva. Proces sa však zastavil. My sme to chceli zobrať z opačnej strany, a začali sme spracovávať stratégiu, aby sme boli pripravení. Snažíme sa veci rozhýbať, rokovať a posúvať sa ďalej. Aby sme sa aj vo vývoji priblížili Európe. RIS3, ktorá bola v prvom kroku veľmi zle nastavená, v druhom kroku sa už približuje tomu, čo Európa potrebuje. Práve to mi vo výzvach najviac chýba. Naše výzvy by mali viac reflektovať európske témy a zachytávať európsku diskusiu. Bol by som rád, keby sa preklopili do našich výziev. V tých našich často vidieť lobing firiem, ktoré robia iné veci než chce Európa dosiahnuť. Áno, musia byť konkurencieschopné, musíme robiť aj tieto veci, ale na druhej strane, chýba mi reflektácia európskej reality.
