Ak priemyselné podniky budú chcieť uspieť na trhu aj v budúcnosti, nevyhnú sa digitálnej transformácii. Firmy na Slovensku sa však do digitalizácie zatiaľ príliš nehrnú.
Svetová ekonomická situácia je v posledných rokoch nestála, neistá, zložitá a nejednoznačná, čo má veľký vplyv aj na priemysel. Podnikom to prináša veľké riziká, ale aj zaujímavé príležitosti – tým, ktorí sú schopní rozvíjať sa, hľadať nové pravidlá hry a transformovať sa. Rýchlosť technologických zmien a ich dopadov na podnikanie ako také, je bezprecedentná. Kľúčovú rolu pri tom zohráva digitalizácia.
„Cieľom všetkých týchto zmien je zvyšovanie konkurencieschopnosti, a práve v tomto zohráva dôležitú úlohu koncept digitálne transformovaného podniku, ktorý reprezentuje digitálny obraz reálnej výroby,“ hovorí riaditeľ divízie Digitálneho podniku žilinskej spoločnosti Asseco-CEIT Radovan Furmann. Tento koncept podľa neho využíva digitálne technológie a nástroje na optimalizáciu procesov a inováciu výroby. Zároveň umožňuje v reálnom čase získavať dáta z výroby, vyhodnocovať ich a využívať pri riadení podniku. Pomocou dynamických simulačných nástrojov dokáže odhaliť aj neefektívnosť, ktorá spôsobuje straty v reálnej výrobe.
Prístup k digitálnej transformácii
Nielen na Slovensku, ale aj inde vo svete, sa väčšina podnikov zatiaľ pohybuje len v úvodných fázach digitálnej transformácie, žiaden ešte nedosiahol pokročilé štádium. „Je to koncept, ktorý musí primárne vychádzať z reálnych potrieb firmy. Veľké korporácie majú iné potreby než malé a stredné firmy. Každý podnik má iné produkty, iný charakter, iné výroby, iné podmienky. Neexistuje univerzálny model digitálnej transformácie, takže každý si musí vytvoriť svoju vlastnú cestu. Je dobré začať malými krokmi, učiť sa digitalizovať, sústreďovať sa na zlepšovanie fungovania vlastných procesov. Takto získané poznanie napokon vyústi aj do zmien strategického smerovania podniku,“ hovorí predseda predstavenstva spoločnosti SOVA Digital Martin Morháč.
Pri riešení konkrétnych potrieb musí mať podnik dôvod na digitalizáciu. Nemusí ísť pritom vždy len o ekonomické benefity, ale môže to byť tiež ochrana zdravia zamestnancov, znižovanie environmentálnej záťaže a podobne. „V minulosti sa napríklad vykonávali lakovnícke práce ručne v prostredí škodlivom pre človeka, dnes už ťažko nájdete fabriku, kde by nanášanie náterov a striekanie lakov nebolo automatizované. Digitalizácia by nemala byť o tom, že poďme niečo digitalizovať, lebo aj ostatní digitalizujú. Ak digitalizácia nemá byť pre podnik zjavným prínosom, nie je dôvod sa do nej púšťať,“ je presvedčený M. Morháč.
Poriadok v dátach je základ
Vďaka digitálnej transformácií bude môcť priemyselný podnik sústreďovať všetky dáta na jednej údajovej platforme. To znamená, že ak konštruktér vyvinie nejaký produkt, technológ bude môcť bez zdržovania navrhnúť jeho výrobu. Dnes je realita taká, že konštruktér pracuje v CAD systéme, technológ so špecializovaným softvérom na tvorbu technologických postupov a plánovač s excelovskou tabuľkou, pričom všetky tieto systémy sú navzájom nekompatibilné. „Veľa firiem si o sebe myslí, že sú digitálne, pretože majú spracovaný digitálny layout závodu. Ale keď hovoríme o digitalizácii, máme na mysli digitalizáciu procesov. Darmo firmy majú hromadu dát, keď končia na dátovom cintoríne, pretože ich nevedia spracovať a využiť,“ zdôrazňuje R. Furmann.
Časť firiem už má za sebou prvé digitalizačné kroky. Záujem sa koncentruje najmä na zlepšovanie prevádzkovej efektívnosti procesov. Východiskovým prvkom v tomto procese sú dáta. Stav dát v podnikoch je ale neutešený. Bežný podnik používa niekoľko informačných systémov, pracujúcich so vzájomne nekompatibilnými dátami. Zároveň používa ako náhradu informačného systému viacero vlastných aplikácií pracujúcich v Exceli, kde sú dáta „zapúzdrené”, dostupné len pre úzku skupinu pracovníkov, nehovoriac o ich kvalite. Často nie sú ani zálohované. Stávajú sa pre podnik rizikom. Množstvo dát je do systémov prepisovaných ručne, čím sa samozrejme znižuje ich kvalita.
Je dôležité, aby sa v rámci každého digitalizačného kroku vždy na začiatku vyčistili vstupné dáta, vytvorili sa podmienky a prijali opatrenia zabezpečujúce ich trvalú kvalitu aj do budúcnosti. Práve z tohto dôvodu nie je vhodné začať zbierať dáta hromadne zo všetkých procesov, ale radšej ich čistiť postupne a ošetrovať krok za krokom.
Radovan Furmann, Žilinská univerzita
Popularizátor konceptu digitálneho podniku. Riadi mnohé rozsiahle projekty zamerané na využívanie pokrokových technológií digitálneho a virtuálneho podniku. Venuje sa konceptu Industry 4.0 a aplikáciou jeho nástrojov do praxe priemyselných podnikov. Výskumno-vývojové činnosti rozvíjal v Asseco CEIT, a.s., ako aj na Katedre priemyselného inžinierstva, Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline.
Martin Morháč, Industry4UM, SOVA Digital
Evanjelizátor a jedna z kľúčových osobností Industry 4.0 na Slovensku, venuje sa predovšetkým problematike digitalizácie priemyslu a inováciám. Je predsedom predstavenstva spoločnosti SOVA Digital, spoluzakladateľom priemyselného klastra Združenia inteligentného priemyslu – Industry4UM. Dlhoročný spolupracovník Zväzu automobilového priemyslu a bývalý člen Rady vlády SR pre výskum, vývoj a inovácie.
Rola top manažmentu je kľúčová
Pri digitálnej transformácii podniku zohráva kľúčovú úlohu top manažment, ktorý musí prevziať líderskú zodpovednosť za celý proces, či ide o zvyšovanie efektívnosti vlastných procesov alebo o nastavovanie strategického smerovania. Ideálne by sa firma vždy mala usilovať odlíšiť na trhu a ponúkať bezkonkurenčnú pridanú hodnotu.
Priemyselné podniky sa pri digitálnej transformácii momentálne zameriavajú predovšetkým na prevádzkovú efektívnosť, čiže zefektívňovanie vnútorných činností. Kľúčovým krokom v rámci digitálnej transformácie je však aj zmena stratégie. Úspech totiž závisí od toho, ako sa podnik dokáže odlíšiť od konkurencie, a na to je vhodné využiť práve digitalizáciu. To je hlavný dôvod, prečo by sa mala firma pustiť do digitálnej transformácie.
„Top manažéri to v posledných rokoch plných kríz nemajú ľahké,“ upozorňuje M. Morháč. „Primárne sa musia venovať existenčnému zabezpečeniu svojich firiem. Len ťažko si vytvárajú priestor a hľadajú zdroje na zavádzanie rozvojových aktivít. V zabehnutých podnikoch sa navyše veľmi ťažko presadzujú nové prístupy. Konzervativizmus je v nich mimoriadne silný a vedenie musí mať naozaj pádne argumenty, aby ľudia vo vnútri firmy prijali navrhované zmeny. Výsledkom je, že manažéri vedú svoje firmy k rozvoju veľmi opatrne a výsledky potom často nie sú také, ako by si želali. Skúsenosti však naznačujú, že treba ísť úplne opačnou cestou. V ťažkých časoch sa najľahšie prekonávajú mnohé bariéry. Prinášajú silnú motiváciu hľadať nové cesty, ako aj ochotu zamestnancov prijať ich a zmeniť svoje zvyky. Pre manažmenty sú skvelou príležitosťou začať intenzívne pracovať na zmenách. Teraz je vhodný čas.“
Firmám chýbajú odborníci na digitalizáciu
Digitalizácia je relatívne nový koncept, na ktorý sa vzdelávací systém ešte nedokázal plne adaptovať. Možno je to spôsobené aj nízkou mierou vnímania rozdielu medzi IT špecializáciou a digitalizáciou. Kým IT sa primárne zameriava na prevádzku informačných systémov, digitalizácia sa sústreďuje hlavne na obsahovú stránku dát, pochopenie podnikových procesov a využívanie informačných technológií na ich transformáciu a elimináciu negatívnych vplyvov.
Podľa M. Morháča bude nutné prispôsobiť vzdelávací systém potrebám digitálnej transformácie a podporiť výchovu odborníkov na digitalizáciu, ktorí dnes na Slovensku nie sú. Žiadna z vysokých škôl zatiaľ nepodchytila digitalizáciu komplexne. Pritom sa nestačí spoliehať len na absolventov vysokých škôl. Podniky potrebujú digitalizovať hneď a nemajú dostatok odborníkov. Jediným projektom zameraným na výchovu a vzdelávania pracovníkov v priemysle je projekt ING 4.0 bežiaci v rámci Európskeho digitálneho inovačného centra EXPANDI 4.0. Výuku by sa mala začať v prvých mesiacoch budúceho roka.
Rovnaký názor má aj R. Furmann: „Firmy si nevystačia len s odborníkmi, ktorí rozumejú procesom, ale potrebujú aj programátorov a IT špecialistov. Potrebujeme prepojiť obe tieto zložky a vytvoriť interdisciplinárnu špecializáciu. Absolventi odborov riadenia informatiky sa dnes v podnikoch využívajú hlavne na monitorovanie procesov. Vedia, ako získať dáta z výroby, ale nevedia, ako ich využiť, aby zlepšili nejaký proces. To už nestačí.“
Ako to riešia pre malé a stredné firmy
Kým veľké firmy už väčšinou majú zriadené tímy venujúce sa digitalizácii a automatizácii a dosahujú zaujímavé výsledky, menšie podniky výrazne zaostávajú. Je to dané spomínaným nedostatkom odborníkov na trhu, ale aj nákladmi na týchto ľudí. Otáznou sa stáva návratnosť investícií do digitalizácie.
Komerčne dodávané softvérové riešenia väčšinou ponúkajú väčší rozsah funkčnosti než malé a stredné firmy dokážu plnohodnotne využiť. Niektoré funkcie nevyužívajú vôbec, niektoré len príležitostne. Opakovateľnosť využívania softvérových i hardvérových riešení klesá so znižovaním veľkosti firmy. Vždy sa ale dá nájsť riešenie primerané potrebám a možnostiam podniku.
Zaostávanie menších firiem nie je slovenská osobitosť. Viaceré štáty začali tento problém riešiť globálne a budujú centrá zdieľaných služieb, do ktorých sa malé a stredné podniky môžu pripojiť. Princíp spočíva v profesionálnom tíme centra, ktorý na základe dát a podkladov poskytuje množstvo služieb pre svojich zákazníkov. Základnou službou je analytika dát, ich spracovanie, vyhodnocovanie a poradenstvo. Zákazník dostáva prehľadné reporty a množstvo odporúčaní na zlepšenia. Vďaka týmto centrám sa aj menšie firmy dokážu veľmi rýchlo posúvať v digitálnej transformácii. Napríklad Kórejská republika, ktorá patrí k svetovým lídrom v digitalizácii, vo veľkom zriaďuje takéto centrá nielen vo vlastnej krajine, ale ponúka pomoc v oblasti digitálnej transformácie i v zahraničí. Na prelome mája a júna tohto roka delegácia kórejských inovatívnych firiem, ktoré sa zaoberajú robotikou, umelou inteligenciou a digitalizáciou, navštívila aj Bratislavu, Žilinu a Košice.
Kam smeruje digitalizácia
Podniky sa dnes snažia zvyšovať svoju konkurencieschopnosť predovšetkým zvyšovaním svojej prevádzkovej efektívnosti. Na výrobu sa konečne začínajú pozerať ako na holonický systém. Inteligentné robotické a pokročilé infokomunikačné technológie sa stávajú centrálnymi systémami riadenia produkcie a výrobkov. Dá sa očakávať, že v blízkej budúcnosti využívanie technológií, ako je umelá inteligencia, digitálne dvojčatá, rozšírená realita a ďalšie, zásadne zmenia spôsoby riadenia priemyselných podnikov.
Už teraz sa vo výrobe využívajú rôzne emulačné algoritmy pre vylaďovanie výroby a logistiky prepojením reálnych riadiacich systémov s virtuálnym simulačným prostredím, v ktorom neustále prebiehajú experimenty hľadajúce najlepšie riešenia. K tomu sa postupne pridáva už aj strojové učenie. Neurónové siete optimalizujú parametre budúcich inteligentných výrobkov, ktoré využívajú tzv. fuzzy logiku. „Naša spoločnosť napríklad pomocou neurónovej siete navrhla pre čínsku firmu Haier riešenie pre samovyvažovanie práčky pri žmýkaní bielizne pomocou vodných kanálikov,“ pripomína R. Furmann.
„Nesmieme zabúdať, že kľúčovým prvkom digitalizácie sú dáta. V súčasnosti sa na základe dát zozbieraných z činností vykonaných v minulosti pokúša manažment rozhodovať, čo bude potrebné v najbližšej budúcnosti robiť inak a lepšie. Na základe dostatočného množstva dát túto rolu postupne preberá umelá inteligencia. V prvom kroku odhaduje , čo sa stane, neskôr bude určovať, čo sa stať má, a preberie riadenie viacerých procesov v podniku. Umelá inteligencia by mala byť hlavne manažérskym nástrojom pre riadenie. Zásadne zmení fungovanie podnikov,“ vraví M. Morháč.
Aj keď umelú inteligenciu už využívajú mnohé podnikové systémy, tá zatiaľ vyhodnocuje len pohľady do minulosti, pričom rozhodnutia do budúcnosti ponecháva na manažérovi. Postupne však sama prevezme rozhodovacie kompetencie a na manažmente zostane kreatívna a strategická stránka riadenia. Týmto procesom budú musieť prejsť všetky priemyselné podniky. Až v tomto bode si budú môcť povedať, že sú na konci digitálnej transformácie. M. Morháč odhaduje, že je to otázka viac ako jednej až dvoch desiatok rokov, kým sa umelá inteligencia v tomto rozsahu presadí v priemyselných podnikoch. Aj preto sa podľa neho dnes ešte nedá o žiadnom podniku na svete povedať, že už je plne digitálne transformovaný.
Autori: Vladimír Duduc a Ľubomír Jurina, Zdroj: sme.sk
