IIoT je základným pilierom podnikového Industry 4.0

Autor: 3. apríla 2019 Aktuálne

Tým, že umožňuje rýchly prístup k množstvu údajov. Pomaly preniká aj do našich priemyselných podnikov. Tie, ktoré prijali IIoT (priemyselný internet vecí), zaznamenali výrazné zlepšenia v oblasti efektívnosti a ziskovosti. IIoT je všeobecne považovaný za jeden z primárnych trendov ovplyvňujúci priemyselné podniky v súčasnosti i v budúcnosti. O tom, čo všetko IIOT prináša do našich prevádzok, bude spolu s ďalšími odborníkmi diskutovať 12. apríla v Auréliu na stretnutí Industry4UM aj Róbert Slezák, biznis developer zo spoločnosti SLOVAK TELEKOM, ktorý pozýva na stretnutie s priemyselným internetom malou obsahovou ochutnávkou.

Aké funkcie by malo IIoT plniť v bežnom podniku?

Funkciu IIoT vnímam ako primárnu zmenu potrebnú pre všetky segmenty a procesy podniku pre zachovanie jeho budúcej konkurencieschopnosti a zabezpečenie kontinuálneho rastu. Tvorí ho množina technologických možností realizovateľných v dnešnej dobe a súčasne zabezpečujúcich potrebné prvky znalosti pre budúci rozvoj podniku.

Má sa IIoT budovať postupne, alebo by ho firma mala postaviť jednorazovo?

IIoT vidím na jednej strane ako technologický „výdobytok“ dneška, na druhej však ako zdroj postupnej kognitívnej metódy poznania dnešných a budúcich možností, pri ktorých je nutné vnímať ho inak ako len samotnú technológiu. Preto je nutné mať k dispozícii pre pochopenie a rozvoj postupné možnosti budovania takýchto riešení, ale súčasne, aj napr. v prípade „Green fieldu“, ucelené komplexné riešenia zodpovedajúce inovatívnym špičkám dnešnej doby. Je to podmienené požiadavkou a strategickou predstavou riadenia spoločnosti.

Jedným z problémov, s ktorými sa stretávame pri prechode na IIoT, je skutočnosť, že rôzne zariadenia používajú rôzne protokoly na odosielanie a prijímanie údajov.

Z ktorých podnikových procesov a zariadení je vhodné zbierať dáta, ktoré dáta a prečo?

Vo všeobecnosti zo všetkých. Podmieňuje to však potreba znalosti procesov, definícia cieľa, poznanie zdrojov či obmedzení a pod. Ale je nutné uvedomiť si, že IIoT riešenie môže byť veľmi jednoduchá forma riadenia, ale súčasne aj veľmi komplexná forma, akými sú dnes napr. Digitálne dvojča, Digitálny podnik a pod. Je to však závislé aj na tom, v ktorom štádiu svojho rozvoja sa podnik nachádza.

Dnes sa polemizuje o tom, či je vhodné zbierať všetky možné dáta alebo len vybrané. Aký je váš názor?

Môj názor má bližšie, aj z vlastnej znalosti, k selektívnemu zberu. Vytvára to čistý priestor pre postupné hĺbkové porozumenie jednotlivých krokov a potrieb podniku. Súčasne to zabezpečuje zrozumiteľnú analytiku aj pri zvýšenom množstve premenných. Tá bude najdôležitejšou fázou k pochopeniu súčasných a budúcich foriem riadenia podniku, vrátane úspechu pri nasadzovaní IIoT. Je to však aj otázka postupnosti edukačných procesov AI (umelej inteligencie).

Kde a ako by mali byť dáta ukladané a chránené?

IIoT nie je možné oddeliť od niečoho čomu hovoríme Big data. Je to spôsobené tým, že do jednej siete potrebujeme zapojiť obrovské množstvo zariadení. Každé z týchto zariadení generuje dáta, za pomoci ktorých chceme riadiť, viesť, rozhodovať a podobne, a ktoré chceme porovnávať a podmieňovať potrebám. Jednoducho ich z hľadiska našich znalostí ohýbame k našim predstavám a potrebám.

Rozširovanie senzorov a ďalších inteligentných pripojených zariadení vedie k paralelnej explózii bezpečnostných chýb. Preto je nevyhnutné, aby spoločnosti chránili svoje dáta a údaje.

Tento objem dát je potrebné aj niekde bezpečne uložiť…

Samozrejme. Čím viac vieme, tým viac procesov porovnania realizujeme. To principiálne robí aj AI. Ak však k tomu pridáme niekoľko desiatok, stoviek, tisícov či miliónov zariadení a skrátime čas rozhodovania, dospejeme k poznaniu, že pre ukladanie takéhoto množstva poznaní potrebujeme obrovské úložné priestory. A to nielen pre procesy odkrývania prebiehajúcich vzťahových poznaní, ale aj pre kvantitatívnu zložku rýchlej logiky riadenia. Znalostné mapy, ktoré nám v tom majú pomáhať, tiež nie sú zmenšujúce sa.

Kde všade vieme zhromaždené dáta uskladniť?

Na uloženie objemu dát v krátkej budúcnosti bude nutné vyčleniť výrazne viac priestoru ako si vieme možno dnes predstaviť. To prinesie aj nároky na investície a riadenie takýchto objemov dát. Preto už dnes je možné vidieť fragmentáciu týchto dát formou troch základných možností ich uloženia.

  • Priame dáta, ktoré v procese treba ukladať – Hard infraštruktúra – sa zvyčajne ukladajú v lokálnych úložiskách klienta, čo je extrémne náročné na správu a priestor, spracovanie a distribúciu. Z dôvodu uchovávania extrémne citlivých dát je potrebný veľmi silný backbone
  • Riešenie cez rozhranie API Cloud – uloženie dát v Cloude, a ich distribúcia na API rozhranie odberateľa. Nadväzuje vlastný softvér pre riadenie a analýzu dát. Zvyčajne požaduje klient, ktorý má vyvinutý a na mieru ušitý aplikačný softvér, ale nechce investovať do rozsiahlej HW štruktúry
  • Riešenie Cloud aplikácia – uloženie opätovne v Cloude špecializovaného prevádzkovateľa vrátane aplikačného softvéru určeného na konkrétne riešenie štandardného typu, alebo na vývoj podľa potrieb klienta.