František Duchoň: O budúcnosť robotiky na Slovensku nemám strach

Autor: | Aktuálne, TOP články

Národné centrum robotiky (NCR) má za sebou ďalší úspešný rok. O tom, čím žilo, aké úspechy dosiahlo, ale aj o tom, čo čaká naše špičkové vedecké robotické pracovisko v tomto roku, sme sa zhovárali, bilancovali a plánovali s prof. Ing. Františkom Duchoňom, PhD. z Ústavu robotiky a kybernetiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, zakladateľom NCR, propagátorom a nadšencom robotiky.

 

prof. Ing. František Duchoň, PhD.

 

Čo zaujímavé priniesol uplynulý rok v oblasti robotiky? Ako ho hodnotíte?

Kontinuálne sa riešili a rozvíjali problematiky z minulého obdobia. Robot sa stáva čoraz viac kolegom pre ľudí nielen vo výrobe, ale aj v bežnom živote alebo službách. K tomu sa rozvíjajú technológie typu silovo-momentové riadenie, plnohodnotné priestorové vizuálne vnímanie, kontextové vnímanie prostredia, efektívne využívanie systémov strojového učenia atď. Minulý rok hodnotím pozitívne, aj z hľadiska vývoja technológií, aj z pohľadu kvality a kvantity robotických aplikácií či už vo svete alebo na Slovensku.

 

Dajú sa pomenovať trendy v oblasti robotiky v slovenskom prostredí?

Na Slovensku badať oveľa väčší záujem o robotiku a automatizáciu oproti predchádzajúcemu roku, čo je pre mňa zásadne pozitívny trend. Potrebu robotizácie a automatizácie vyvolávajú aj niektoré kroky našej vlády, čo súvisí predovšetkým so vzrastajúcou cenou práce. V pozitívnom slova zmysle ma prekvapili segmenty, ktoré reflektovali potrebu robotiky a automatizácie, napríklad pekárne alebo medicínske zariadenia. Čiže pre nás „robotikov“ je trend na Slovensku, ale aj vo svete, veľmi pozitívny. Z úsmevu na tvári nám neuberá ani ohlásená „ekonomická“ kríza, ktorá je podľa môjho názoru len prejavom klasického priemyselného cyklu. Ba práve naopak, v tomto momente podniky reorganizujú, zvyšujú efektivitu a uvádzajú nové technológie. Takže o budúcnosť robotiky na Slovensku nemáme strach.

 

Páči sa mi, že firmy berú robotizáciu seriózne a chodia sa rozprávať s odborníkmi a nie s obchodníkmi. Stávalo sa nám už minulý rok, že nás požiadali o skutočnú konzultáciu, lebo majú pocit, že im obchodníci nie vždy povedia celú pravdu.

 

V minulom roku sa ale začala skloňovať otázka zavedenia „dane z robotiky“, ktorá by mohla dynamiku rozvoja pribrzdiť. Ako vnímate toto opatrenie?

Bývalý premiér síce naznačil daň z robotiky, ale verím, že nová vláda si uvedomí, že robotika veľa miest s vyššou pridanou hodnotou, naopak, aj vytvára. Stačí sa pozrieť na počet firiem, ktoré sa začínajú robotikou seriózne zaoberať. Nemám presné štatistiky, ale môj pocit je, že je ich čoraz viac. A páči sa mi, že firmy berú robotizáciu seriózne a chodia sa porozprávať s odborníkmi a nie s obchodníkmi. Stávalo sa nám už minulý rok, že nás požiadali o skutočnú konzultáciu, lebo majú pocit, že im obchodníci nie vždy povedia celú pravdu.

 

Čím ste žili v minulom roku v NCR? Pochváľte sa, čo sa vám podarilo?

Minulý rok bol ďalší v rade úspešných. Môžeme sa pochváliť, že sa nám pomaly, ale isto, podarilo etablovať NCR na európskej scéne. Začali sme s prvým veľkým európskym projektom orientovaným na digitálne inovačné huby. Vstúpili sme do najväčšej profesijnej organizácie v Európe orientovanej na robotiku – euRobotics. Naša robotika svietila aj za hranicami EÚ, mali sme na stáži dokonca japonskú kolegyňu. Naše výsledky sme boli prezentovať vo Švédsku pod hlavičkou Švédskej akadémie vied alebo opäť v Ríme na Maker Faire na pozvanie jednej z najväčších osobností svetovej robotiky prof. Siciliana. Bolo nás vidieť aj na mnohých domácich akciách, za všetky spomeňme SlovakiaTech. Osobne ma teší, že sa nám podarilo udržať pri živote Cenu NCR o najlepšiu diplomovú prácu v robotike. V spolupráci s FEI STU a spoločnosťou Aerobtec sa nám podarilo vybudovať špecializované laboratórium pre let dronov vo vnútornom prostredí, pokračovali sme v ďalších rekonštrukciách priestorov.

 

Môžeme sa pochváliť, že sa nám pomaly, ale isto, podarilo etablovať NCR na európskej scéne.

 

Vaše projekty sa úspešne presadzujú aj na zahraničnej úrovni. V minulých rokoch ste sa spájali do projektov európskych a celosvetového charakteru. Pribudli ďalšie nové spolupráce?

V roku 2019 sa nám podarilo podať množstvo projektov a veríme, že nám bude umožnené mnohé z nich aj realizovať. Niektoré z nich sú medzinárodného charakteru, čo ukazuje, že nás je už naozaj na EÚ mape robotiky vidieť. Kolega Chovanec pripravil spolu s MUDr. Okálom projekt SAHARRA, ktorý je zameraný na vývoj kolaboratívneho robotického systému pre procedúru permanentného odstránenia ochlpenia v dermatologických a estetických centrách. Projekt bol podaný v rámci KUKA Innovation Awards, a boli sme vybraní medzi 12 najlepších projektov z celého sveta. Teraz s napätím čakáme, či nás vyberú medzi 6 finalistov, ktorí svoje projekty aj budú realizovať. Len pre zaujímavosť, v komisii sú ďalšie osobnosti svetovej robotiky ako prof. Khatib (Stanford) a prof. Prof. Albu-Schäffer (riaditeľ Inštitútu robotiky a mechatroniky nemeckého DLR). A v rámci výučbového procesu na FEI STU máme podaný projekt pod hlavičkou ESA, kde sa v našej časti chceme venovať modelovaniu lokalizácie robotov práve na vesmírnych telesách. Tiež sa na tento projekt tešíme, takže veríme, že bude financovaný.

 

Ktorá z minuloročných skúseností je pre vás osobne jednou z najvýraznejších?

Pre mňa osobne bola obrovská skúsenosť možnosť byť pri hodnotení EÚ projektov v oblasti robotiky. Takže tento rok som hodnotil robotické projekty v troch výzvach Európskej únie, a nabral tak ďalšie nevyčísliteľné skúsenosti. Zistiť, že sa znalosťami a skúsenosťami vyrovnáme európskym tímom naozaj hreje pri srdci. Až tak, že by sme ich radi aj predbehnúť. Motiváciu máme.

 

Zistiť, že sa znalosťami a skúsenosťami vyrovnáme európskym tímom naozaj hreje pri srdci.

 

Aké výzvy stoja pred NCR v tomto roku?

No predovšetkým zvládnuť to množstvo projektov. V tomto smere budeme nútení posilniť naše kapacity. Ale zatiaľ taká situácia ešte nenastala. Keďže sme v minulom roku založili aj detašované pracovisko na SjF STU, sme radi, že máme pod svojimi krídlami aj chlapcov pod vedením doc. Vachálka. Už minulý rok nám výrazne pomáhali. Máme veľa projektov rozrobených pre priemysel, rovnako úspešní sme v mobilnej robotike. V tejto oblasti máme najviac kvalitných výstupov vo vedeckých časopisoch, a intenzívne sa venujeme aj dronom. Veríme, že prerazíme už aj s vyššie spomínanou medicínskou aplikáciou.

 

 

S novými projektami idú ruka v ruke nároky na posilnenie tímu. Spájate sa aj s inými pracoviskami, vymieňate si skúsenosti a posilňujete odbornosť pracovníkov centra?

Samozrejme. Máme silný tím zložený z našich odborných pracovníkov, študentov, partnerov. Skvelých, šikovných špecialistov, ktorí hravo obstoja v medzinárodných porovnaniach. Naše  pracovisko sa dokonca začína internacionalizovať. Vo februári očakávame príchod dvoch ukrajinských kolegov, vrátane jedného profesora, jednej Indky a jedného Slovinca. Už sme si v tomto smere mohli dokonca dovoliť vyberať, a niektoré žiadosti sme odmietli. Zároveň sa snažíme vyslať na výborné zahraničné robotické pracoviská aj našich mladších kolegov. Chceme, aby priniesli pozitívne skúsenosti a ďalšie kontakty zo zahraničia.

 

Na Slovensku badať oveľa väčší záujem o robotiku a automatizáciu oproti predchádzajúcemu roku, čo je pre mňa zásadne pozitívny trend.

 

Nové projekty prinášajú aj nároky na organizáciu a vybavenie pracoviska. Čo vás čaká v tejto oblasti?

V tomto roku chceme ešte viac posilniť a súčasne zreorganizovať výskumný  charakter NCR. Už sme našim členom vyšpecifikovali výskumné témy, a mali by sa venovať len im. Chceli by sme to ešte rozšíriť tak, že potenciálni vedúci výskumu v jednotlivých témach by si mali začať okolo seba vytvárať 5-6 členné tímy. Ak sa nám toto podarí, budeme naozaj silní aj na medzinárodnom poli. Ďalšie kroky nás čakajú aj pri doplnení technologickej výbavy centra. Aktuálne rekonštruujeme dielňu, tú chceme strojovo dovybaviť, čaká nás vytvorenie spoločného laboratória so spoločnosťou Matador. Dokončujeme laboratórium na drony, do ktorého aktívne vstúpila spoločnosť Aerobtec. A chceli by sme všetky naše priestory dovybaviť na digitálne vstupy.

 

 

Práve dnes prebiehajú v podnikoch procesy digitálnej transformácie, podniky potrebujú synergiu inovačných riešení z rôznych oblastí. Spolupracuje NCR na inovačných projektoch, ste prepojení s praxou?

NCR v tomto roku vstúpi do Digitálneho Inovačného Hubu Science City, ktoré z poverenia dekana FEI STU riadim. NCR v DIH SC bude zastrešovať robotiku, ale DIH SC sa bude venovať aj IoT a umelej inteligencii. Časom by sme chceli zvyšovať dynamiku inovácií do praxe, rozvíjať aj ďalšie iné témy z celej STU. Veľké výzvy nás čakajú aj pri realizácii už bežiacich projektov ako je DIH² a IZVAR. V prvom sa venujeme inováciám v robotike pre agilnú výrobu v rámci priestoru EÚ – projekt má členov z 26 krajín EÚ. V druhom sa venujeme robotizovanému zváraniu pre vysoko premenlivú výrobu. Práve pri IZVARe by mohli vzniknúť unikátne riešenia v štandardnej oblasti robotiky, vo zváraní. Veľmi sa teším, že na tom môžeme participovať so spoločnosťou VÚEZ.

 

Som rád, že sa seriózne svet aj Slovensko zaoberá legislatívou, či už pre drony, alebo pre priemyselné roboty a ich kolaboratívne aplikácie.

 

Roboty sa začínajú presadzovať vo všetkých oblastiach života. Inovačná dynamika v robotike je vysoká. Aké robotické riešenia v blízkom období prinesú významnejšie zmeny?

Myslím, že všetci, ktorí robotiku sledujeme, sme fascinovaní výsledkami Boston Dynamics. Ich
kráčajúce systémy sú už takmer dokonalé. Samozrejme, že sú to viac či menej propagačné videá, ale tá dynamika pohybu podobná živým tvorom je neuveriteľná. Mňa veľmi zaujali správy o robotických systémoch, ktoré sa pripravujú na vyslanie na kozmické telesá. Myslím, že tu sa dočkáme mnohých inovácií. Inovácií sa dočkáme aj v oblasti pohybu robotov, predovšetkým v oblasti inteligentnej orientácii v priestore. Tomuto sa venuje značne veľa tímov, či už pre drony alebo aj pre priemyselné roboty. Značne sa zmenšili snímače, naopak pribudlo obrovské množstvo dát, ktoré dokážu vyprodukovať. Takže sa tešíme na nové metódy spracovania týchto dát. Určite sa viac pohneme aj v smere interakcie robot človek, roboty sa stanú ešte viac bezpečnejšie pre prácu s človekom. Som rád, že sa seriózne svet aj Slovensko zaoberá legislatívou, či už pre drony, alebo pre priemyselné roboty a ich kolaboratívne aplikácie. V tomto smere aj nás čaká veľa roboty a podnikáme v tom isté kroky v spolupráci s TSU Piešťany, predovšetkým s pánom Pagáčom a Noskom.


Čo by ste priali Slovenskej robotike? Na aké z jej pripravovaných podujatí by ste chceli upozorniť?

Verím, že aj na Slovensku sa dočkáme prírastkov robotiky aj v osobnej oblasti. Prvou lastovičkou bolo nasadenie robotov Pepper Tatrabankou. Sme hrdí, že pri programovaní tohto robota pomáhal aj náš študent. Pepper moderoval galavečer tejto banky spolu s Adelou Vinczeovou. Rád by som spomenul, že v roku 2020 sa bude konať prestížna výstava Automatica v Mníchove. Účasť na nej  je pre náš kolektív už takmer povinná. Tento rok vysielame naozaj bohatú výpravu. Naše výsledky sa budú prezentovať aj v stánku DIH², ale verím, že sa raz dočkám aj nášho vlastného stánku s našimi vlastnými inováciami.

 

nacero.sk – Národné centrum robotiky

Robin Mitana: Úzke miesta hľadajte a odstraňujte pomocou dát

Autor: | Aktuálne, TOP články

Dáta sú energiou podniku. Schopnosť vytvárať z nich zmysluplné výstupy sa stáva čoraz viac určujúcou pre ich budúci úspech. Mnohé z firiem dáta iba zhromažďujú bez ich efektívnejšieho využívania. Ako to vyzerá v našich podnikoch s dátami, ich zberom a prepájaním cez IoT siete hovoríme s Robinom Mitanom, konateľom spoločnosti SIDAT Digital. Viac

Priemyselný IoT potvrdzuje, že najcennejšou komoditou podnikov sú dáta

Autor: | Aktuálne, TOP články

Internet vecí (IoT) učí podniky zbierať a analyzovať dáta a posúva ich výroby na vyššiu úroveň. Pomôže priemyselným firmám nasadiť úplnú transparentnosť do všetkého, čo sa v nich udeje, či už je to logistika, prediktívna údržba alebo kvalita, a otvorí ďalšie možnosti optimalizácie a úspešného prežitia v konkurenčnom prostredí. Marian Filka z divízie Digital Factory spoločnosti Siemens v aprílovej diskusii odborníkov Industry4UM prezentoval svoje názory na trendy, možnosti a potreby podnikov v spojení s IoT riešeniami. Ponúkame vám ich v prehľadnom sumári. Viac

IIoT je základným pilierom podnikového Industry 4.0

Autor: | Aktuálne
Tým, že umožňuje rýchly prístup k množstvu údajov. Pomaly preniká aj do našich priemyselných podnikov. Tie, ktoré prijali IIoT (priemyselný internet vecí), zaznamenali výrazné zlepšenia v oblasti efektívnosti a ziskovosti. IIoT je všeobecne považovaný za jeden z primárnych trendov ovplyvňujúci priemyselné podniky v súčasnosti i v budúcnosti. O tom, čo všetko IIOT prináša do našich prevádzok, bude spolu s ďalšími odborníkmi diskutovať 12. apríla v Auréliu na stretnutí Industry4UM aj Róbert Slezák, biznis developer zo spoločnosti SLOVAK TELEKOM, ktorý pozýva na stretnutie s priemyselným internetom malou obsahovou ochutnávkou. Viac